História

Ú v o d o m

Malý kus zeme na rozhraní Lučenskej kotliny a Cerovej vrchoviny, naša kolíska, naša domovina. Na tomto geograficky malom území Rapoviec a okolia, okres Lučenec, kraj Banskobystrický, štát Slovenská republika, nazhromaždila príroda a historka veľa krás a bohatstiev. Na tomto historickom regióne Novohradu stáročia pracovali, zveľaďovali ho a chránili generálie našich predkov. Ľudia tu prežili drsnotu dejín, pretrvali búrlivosť vekov. V neprajnosti storočí si uchovali život, svojráz i kultúru.
PhDr. Jozef Drenko v štyroch kapitolách spracoval stručnú monografiu Rapoviec a okolia. V prvej kapitole sú načrtnuté prírodné pomery (geológia, rastlinstvo, a ochrana prírody). V druhej história a hospodárstvo, v tretej kapitole kultúra a v štvrtej sú zahrnuté základné údaje mikroregiónu obcí Trebeľovce (Láza, Muľka), Pleš, Lipovany, Mučín, Kalonda, Panické Dravce a Mikušovce.

Prítomnosť – to je činorodá práca pretvárajúca minulosť, úspechy ktorými sa hrdíme. A budúcnosť – to sú smelé plány ďalšieho zveľaďovania. V Rapovciach je to:
· zaistenie zdroja pitnej vody
· vybudovanie úplnej kanalizácie
· zaistenie pracovných možností obyvateľstva
· rozvoj kultúry a zveľadenie životného prostredia.

Milí priatelia pozývame Vás na prechádzku Rapovcami a okolím, cez hory a doliny, cez históriu, kultúru a prítomnosť, aby sme našu domovinu lepšie poznali. Želáme si aby stručná monografia mala zjednocujúci charakter mikroregiónu, aby bola spomienkou pre zaslúžilých a motiváciou pre nádejných, ktorí majú záujem a chuť pracovať pre ďalšie blaho a rozkvet obce a regiónu.

R a p o v c e 2004

Dr. Ivan E i b n e r
starosta obce Rapovce

Mapa okolia Lučenca

I. KAPITOLA

P R Í R O D N É P O M E R Y

P o l o h o p i s – obec Rapovce leží 7 km južne od okresného mesta Lučenec, na rozhraní Lučenskej kotliny a Cerovej vrchoviny na nive a terase Ipľa. Zemepisné súradnice 48o17' severnej zemepisnej šírky a 19o42' východnej zemepisnej dĺžky. Nadmorská výška 174 m stred, 168-344 m n. m v chotári. Chotár na pahorkatine, vrchovine a zamokrenej rovine, v juhovýchodnej časti porastený dúbravami a agáčinami, tvoria podkladové treťohorné pieskovce, na nive pokryté riečnymi uloženinami. Prevládajú nivné, lužné a illimerizované pôdy. Rozloha chotára 882 ha. Obec Rapovce susedí s chotármi obcí Mikušovce, Panické Dravce, Kalonda, Mučín a Trebeľovce (Muľka).
G e o m o r f o l o g i c k é p o m e r y
Geomorfologické členenie – sústava Alpskohimalájska, podsústava Karpaty, provincia Západné Karpaty, subprovincia Vnútorné západné Karpaty, oblasť Lučensko-košická zníženina, celok Juhoslovenská kotlina, podcelky na rozhraní Lučeneckej kotliny a Cerovej vrchoviny. Minerály v sedimentoch: G r a f i t – vtrúsený v pieskovcoch v blízkosti rybníka. SiO2 mineralizácia: c h a l c e d ó n – dymovohnedý s výraznou drevitou štruktúrou, intimne prerastený s opálom, nachádza sa vo voľných kusoch hojne na haldách starých banských diel Katharina a Paul. Spolu s ním sa vyskytuje aj neprezriečna rozlične sfarbená odroda J a s p i s. O p á l – vyskytuje sa spolu s chalcedónom, s ktorým vytvára prerastlice označované ako Holzstein a feuerstein.
K a u s t o b i o l i t y – h n e d é u h l i e – vyskytuje sa v chotári obce je viazaný na výbežok Salgótarjánskej uhoľnej pánvy, ktorá k nám zasahuje z Maďarska. Uhlie nízkej kvality sa počas prvej svetovej vojny ťažilo (banské diela Katharina a Paul).
+Lit. Kodeřa, M. a kol. : Topografická minerlógia Slovenska 2. Bratislava 1990, s. 1019.
Mocsáry (v Monografii Novohradu 1826) uvádza, že na juhovýchod od Rapoviec je kopec s názvom Renyik, na konci ktorého smerom na sever je opustená kamenná baňa, v ktorej sa nachádzajú morské mäkkýše ako i skamenelina hlavy ryby – ktoré boli v zbierke zemepána Pavla Battu v Rapovciach. Robotníci tu objavili aj skalnú puklinu, z ktorej prúdil vzduch, ale jaskynka bola zavalená a ďalej sa neskúmala.
P o d n e b i e – teplotne patrí do teplej, mierne suchej až mierne vlhkej oblasti. Priemerná ročná teplota činí 9oC, priemerný ročný úhrn zrážok - uvádza zrážkomerná stanica Rapovce / nadmorská výška 178 m za roky 1931 – 1960 takto:

I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII.
34 34 36 38 64 69 60 59 37 46 63 43

Ročne IV. – IX. X. – III. m.
583 mm 327 mm 256 mm

V o d s t v o – okolie patrí do povodia rieky Ipeľ – ľavý prítok Dunaja, pramení v západnej časti Slovenského rudohoria. Prvá písomná zmienka z r. 1135 Ipul názov má slovansko – slovenský pôvod znamená rieka – potok. Mučínsky potok – 10,9 km dlhý ľavostranný prítok Ipľa. Pramení v západnej časti Cerovej vrchoviny vo výške okolo 260 m. n. m. tečie severnýmsmerom a nad Rapovcami vo výške 171 m. n. m. ústi do Ipľa. Plocha povodia 38 km, lesnatosť 40%.

Fotky:

1.- biotop vlhkých lúk pri Rapovciach. Foto M. Galád

2.- vlhké lúky pri Kalonde pred reguláciou Ipľa. Foto M. Galád

3.- Niva Ipľa za kalondou pred reguláciou. Foto M. Galád

4.- Poľný biotop s poľnými hôrkami pri Velikej nad Ipľom. Foto M. Galád

F l ó r a – rastlinstvo, podľa fytogeografického členenia Slovenska patrí územie do fytogeografického obvodu xerotermnej panónskej flóry (Pannonicum), kde prevažuje rastlinstvo riečnej nivy. Ilustratívne uvedieme príklady z bohatej flóry: Alopecurus aequalis (psiarka vodná), Altaea officinalis (ibiš lekársky), Anchusa officinalis (smohla lekárska), Aristolochia clematitis (vlkovec obyčajný), Berula erecta (berla vzpriamená), Calystegia sepium (povoja platná), Carex acutiformis (ostrica ostrá), Carex vulpina (ostrica lišacia), Chrysanthemum vulgare (králik vratič), Dipsacus silvestris (štetka lesná), Epilobium hirsutum (vŕbovka chlpatá), Galega officinalis (jastrabina lekárska), Galinsoga parviflora (galinsoga drobnokvetá), Iris pseudororus (kosatec žltý), Iris sibirica (kosatec sibírsky, lokalita zanikla), Juncus inflexus (sitina sivá), Leonorus cardiaca (srdcovník obyčajný), Lythrum virgatum (vrbica prútnatá), Oenanthe auatica (halucha vodná), Oenothera biennis (pupalka dovjročná), Salvia nemorosa (šalvia hájna), Sanquisorba officinalis (krvavec lekársky), Senecio erraticus (starček vzpriamený), Solanum dulcamara (ľuľok sladkohorský), Stachys palustris (čistec močiarny), Symphytum bohemicum (kostihoj český), Teucrium scordium (hrdobárka cesnaková), Tragopogon orientalis (kozia brada východná), Trifolium fragiferum (ďatelina jahodová), Xanthium strumarium (voškovník obyčajný) a početné iné rastliny (niektoré chánené uvedieme v časti Ochrana prírody). Zo stromov sú tu zastúpené duby (rod Quercus), agát (rod Robinia), vŕby (rod Salix) a i.
+Lit.: Svobodová, Z. :Lúčne a močiarne spoločenstvá povodia Ipľa. VP Nitra 1990.
Drenko, J. : Flóra okolia Lučenca. OÚ Lučenec 2003 (tu aj súpis základných prameňov).
Z ovocných stromov sa tu vyskytujú: jabloň, hruška, slivka, orech, divé čerešne, moruša.
Poloha zaraďuje obec do kukuričnej výrobnej oblasti. Poľnohospodárska plocha predstavovala 674 ha, z ktorej 317 ha pripadla na ornú pôdu. V obci sa nachádza 21 ha záhrad, 74 ha pasienkov, 161 ha lúk, 194 ha lesnej pôdy a vyše 33 ha zastavanej plochy.

F a u n a – živočíšstvo, územie patrí do palearktickej zoogeografickej oblasti, do eurosibírskej podoblasti, kde sa dotýkajú dve zoogeografické zóny lesná a stepná. Okolie Rapoviec patrí prevažne do stepnej zóny. Prevažujú teúlomilné druhy viazané na okraje lesa, lúky, stepi a vodné plochy (rieky, potokov a vodnej nádrže).
Bezstavovce – v potokoch a vo vodnej nádrži v Rapovciach spojenej s Ipľom početne Prvoky (Protozoa), z mechúrnikov napr. nezmary, z červov ploskule, pijavice, z mäkkýšov močiarka, kotúľka, slimáky. Bohato je zastúpený hmyz (šidlá, potočníky, vodomil, modlivka, komáre, rôzne chrobáky, mravce, motýle (napr. pestrokrídlovec podrážcový) a i.
Stavovce – r y b y – mrena obyčajná, kolok väčší, kolok menší, kapor obyčajný, podustva obyčajná, pleskáč vysoký v potokoch aj šťuka obyčajná, vo vodných nádržiach aj sumec.
O b o j ž i v e l n í k y – skokan zelený, skokan hnedý, ropucha obyčajná, kunec obyčajný a žltobruchý.
P l a z y – hady ako užovka obyčajná, užovka fŕkaná, jašterice (múrová a zelená) a i.
Bohatá je i ornitofauna – v t á k y . Ľubomír Oravec 6. 5. 1986 tu zistil bežným prieskumom vyše 45 druhov vtákov. Predovšetkým známa je kolónia volavky popolavej (Ardea cinerea), zistené bolo 30 exemplárov bociana bieleho. Z ďalších druhov ilustratívne vyberáme: Anas platyrchyuchus (Kačica divá), Accipiter gentilis (Jastrab veľký), Buteo buteo (Myšiak hôrny), Circus aeruginosus (Kaňa močiarna), Falco tunnulus (Sokol lastovičiar), Phasianus colchicus (Bažant obyčajný), Gallinula chloropus (Sliepočka vodná), Vanellus vanellus (Cíbik chochlatý), Limosalimosa (Brehár obyčajný), Larus ridibundus (Čajka smejivá), Columba oenas (Holub hrivnák), Sterptopelia turturus (Hrdlička poľná), Cuculus canorus (Kukučka obyčajná), Asio otus (Myšiarka ušatá), Aluda arvensis (Škovránok poľný), Hirundo rustica (Lastovička obyčajná), Oriolus orillus (Vlha obyčajná), Corvus corone cornix (Vrana obyčajná východoeurópska), Corvus frugilegus (Havran čierny), Pica pica (Straka obyčajná), Renix pendulina (Kúdelníčka lúčna), Turdus pilaris (Drozd čvikotavý), Saxicola rubetra (Pŕhlaviar červenkastý), Luscinia megarhynchus (Slávik obyčajný), Acrocephalus palustris (Trsteniarik obyčajný), Acrocephalus scirpaceum (Trsteniarik bahenný), Sylvia bovin (Penica slávkovitá), Sylvia atricapilla (Penica čiernohlavá), Sylvia communis (Penica obyčajná), Muscicarpa striata (Muchár sivý), Anthus trivialis (Ľabtuška hôrna), Motacilla alba (Trasochvost biely), Motacilla flava (Trasochvost žltý), Lanius collurio (Strakoš obyčajný), Sturmus vulgaris (Škorec obyčajný), Passe domesticus (Vrabec domový), Passer montanus (Vrabec poľný), Carduelis carduelis (Stehlík obyčajný), Emberiza schoeniclus (Strnádka trstinová) a i. Niektoré vzácne vtáky spomenieme ešte v časti Ochrana prírody.
+Lit. XXVII. Tábor ochrancov prírody. Prhľad odborných výsledkov. Bratislava – Lučenec 1987.

V katastri obce Rapovce (intravilán a otvorená krajina + les) bolo zaznamenaných asi 144 druhov vtákov (migrujúce, hniezdiace a zimujúce druhy).
Medzi najzaujímavejšie hniedziče patria tieto druhy:
Volavka popolavá – 1 hniezdiaci pár v roku 1997 v medzinárodnom priestore Ipľa za obcou
Potápka chochlatá – nepravidelne hniezdi na štrkovisku
Rybárik riečny – nepravidelne hniezdi na štrkovisku
Brehuľa obyčajná – 20 hniezdiacich párov v roku 2002 na štrkovisku, pri samote Demečer
Bocian biely – maximálne 3 hniezdiace páry v intraviláne obce

Medzi majzaujímavejšie migrujúce druhy patria:
Kormorán veľký
Bučiačik obyčajný
Čaplička vlasatá
Beluša malá
Húska pestrá
Kulík zlatý
Sokol kobcovitý atď.

Medzi najzaujímavejšie druhy so zimným výskytom patria:
Kormorán veľký
Hlaholka obyčajná
Kaňa sivá
Sokol kobec
Hvizdák veľký
Chochláč severský

C i c a v c e – vskytuje sa syseľ, škrečok, myš, jazvec, kuna, veveria, zajac, netopier, jež, líška, diviak, jelenia a srnčia zver. Z domácich zvierat: hovädzí dobytok, ovce, kone, zajace, mačky, psy, holuby, včely, morky, kačky, kozy, sliepky, husy.

Fotografie:

1.- hniezdo bociana bieleho v Rapovciach. Foto M. Galád.

2.- volavka popolavá pri stavbe hniezda. Lokalita Trebeľovce. Foto M. Galád.

O c h r a n a p r í r o d y
Alúvium rieky Ipeľ, úsek Rapovce – Mikušovce až po štátnu hranicu okresu, Lučenská kotlina, katastrálne územie: Mikušovce, Trebeľovce, Rapovce, Kalonda, Trenč, Veľká nad Ipľom, Panické Dravce. Na území sú výrazné rastlinné spoločenstvá na aluviálnej nive rieky Ipeľ s prechodne i trvalo zamorenými lúkami a starým brehovým porastom najmä jedincov vŕb. Z rastlín si osobitnú pozornosť a ochranu zasluhuje vzácny kosatec sibírsky (Iris sibirica) na lokalite pri Panických Dravciach, zásahom ľudskej činnosti zanikla lokalita pri Rapovciach. Vyskytuje sa plamienok celolistý (Clematis integrifolia), hojný je kosatec žltý (Iris pseudacorus) a vysoké ostrice.
Územie je vyhlásené za chránené nálezisko! Chránený areál Volavčia kolónia, rozloha 22304 ha, katastrálne územie Rapovce, Mikušovce vyhlásené v r. 1992.
Zo živočíchov sa tu vyskytuje vzácne vodné a močiarne vtáctvo spomínaná kolónia volavky popolavej a i.
Niektoré druhy sú známe už len z 19. storočia (pozorovanie E. Malesevicsa a z odstrelov) napr. Beluša veľká euroázijská a beluša malá starosvetská (r. 1890). Medzi Rapovcami a Mikušovcami bola r. 1892 známa ešte lokalita Prieložníka obyčajného. V roku 1892 bol odstrelený exemplár Hadiara krátkoprstého európskeho pri Láze (časť Trebeľoviec) a i. Zanikla aj lokalita výskytu korytnačky močiarnej (Emys orbicularis) jediná pri Rapovciach v Novohrade.
Mučínsky potok – Cerová vrchovina katastrálne územie Rapovce, Mučín, Lipovany, Pleš si ochranu zasluhuje ako krajinný esteticky pôsobiaci prvok v kultúrnej krajine.
Lipovianske pieskovce – chránené územie – zaujímavosti: odkryté pieskovce posledného subtropického mora, výskyt drobných zelenkavých minerálov – glaukonitov a skamenelín, najmä lastúrnikov a ulitníkov, guľovité tvary pieskovcov vzniknuté počas spevňovania sedimentov. Od roku 1989 väčšia časť Cerovej vrchoviny mala štatút chránenej krajinnej oblasti (CHKO).
Máme krásnu a bohatú prírodu. Nechovajme sa k nej ako dobyvatelia, podmanitelia, ale ako citliví hospodári. Len tak ju zachováme krásnu, zdravú a bohatú aj pre radosť budúcich pokolení. Preto poznaj a chráň prírodné krásy Rapoviec a okolia !
+Lit. Cvachová, A.: Ochrana rastlinstva v Stredoslovenskom kraji. Osveta 1988. Darola, J. : Ochrana živočíchov v Stredoslovenskom kraji. B. Bystrica 1982. Halaj, J. – Michal, P. : Regionálna vlastivedná monografia 1 Príroda. Osveta 1985. Kleinert, J. – Valach, I. : Pozoruhodné zložky fauny Poiplia – In. Zobrazenie krajiny údolia Ipľa 1. Ipeľské zošity 1996. Geologicko – náučná mapa Cerová vrchovina 1:50 000 (Elečko, M. a kol. ) Bratislava 2001.

Mapa č. 1: poloha historického novohradu a jeho územné začlenenie v rámci súč. Okresov

II. KAPITOLA

STRUČNE Z HISTÓRIE A HOSPODÁRSTVA

A r c h e o l o g i c k é n á l e z y – z doby bronzovej (ENEOLIT), ide o kyjatickú kultúru. V Rapovciach išlo o nížinné sídlisko. Našiel sa tu aj bohatý stredoveký materiál z XIII. storočia. Ide hlavne o keramiku zo sivého i úplne bieleho materiálu. Biela keramika je zdobená v niektorých prípadoch plytkými líniami vodorovne prebiehajúcimi pod sebou. Sú to hlavne hrncovité tvary s výrazne profilovaným okrajom. Materiál je tenkostenný, dobre vypálený. Vedľa keramiky sa našla aj mazanica a úlomky tehál, na ktorých badať stopy po požiari. Prieskum sídliska – poloha pod dedinou – Pieskovňa 1 km západne od obce na miernej vyvýšenine nad inudáciou Ipľa konali J. Lichardus a Z. Liptáková 1961 a v r. 1983 V. Furmánek Archeologický ústav SAV Nitra. Nálezy: zlomky sivej keramiky s vlnovkou a črepy bielej keramiky.
+Lit. Lichardus, J. – Liptáková, Z. : Archeologický prieskum trasy ropovodu Družby na úseku Rimavská Sobota – Šaľa v r. 1961. In. Archeologické rozhľady ročník XIV, 1982, zošit 6 SAV Praha 1962, s. 785 – 786.

Mocsáry (Monografia Novohradu I., 1826, s. 195) uvádza prvú písomnú zmienku o obci z roku 1299 ako R o p. Z listiny vplýva, že na príkaz kráľa Andreja III. (vládol v r. 1290 – 1301) Ostrihomská kapitula urobila obchôdzku chotára obce Rop čiže Rapoviec. Po smrti Štefana (hradného poddaného syna Šimuna) kráľ Karol Róbert v roku 1312 daroval zem Rapoviec „terra Rop in Comitatu Neugard“ pre synov Terenyei Jakou a to Petrovi a Jurajovi. (Listina, kde sa uvádza okrem názvu Rop aj Kop v archíve Leleszi konvent Sg Stat. J 112 v Štátnom archíve v Bratislave, Lit. Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis. Studio opera Georgii Fejér VIII /1. Budae (1829 – 1844), s 486.
V roku 1327 syn Tobiáša Šimon, jeho syn Deseu vymenil zem Rapoviec z rodu Kačičovcov (de gen. Kathyz / Šimonovi synovi Mikulášovi a jeho synom Illéšovi a Miklóšovi) v listine sa uvádza aj possesio R o p h ! (čiže dedia, usadlosť Rapovce), podobne aj roku 1341.
+Lit. Anjoukori okmánytár. Codex diplom. Hungaricus Andegavensis. Red. Nagy I., Nagy, Gy. II. zv., s 344. Budapest 1878 – 1920 (Mon. Hung. Hist. Dipl.)

Obec Rapovce patrila viacerým rodom tak v r. 1312 rodu kačičovcov Miklóšovi a Illéšovi Salgaiovcom (získali výmenou za Gemerskú Teplicu). V roku 1397 sa spomína v Rapovciach farnosť (parochia). V roku 1548 zemepánom bol František Bebek, v r. 1549 Farkas Derncsényi, spísali tu 16,5 port, želiarov 6, usadlosť 1, remeselník 1, iné: 1. Dewecher zemepáni Ján Daróczy a Alexander Ságy 2 porty, 2 želiari, 2 pustatiny.
+Lit. Maksay, F. : Magyarország birtokviszonyai a 16. század közepén. I. Budapest 1990, s. 516).
V roku 1553 Rap (Rapovce) dedina patrila do okresu Františka Pilínyiho a v súpise vykazuje 17,5 domácností.
+Lit. Borovsky, S. a kol.: Nógrádvármegye (monografia)Budapest 1911, s.452.

V rokoch 1554 – 1593 obec okupovali Turci. Zachoval sa nám turecký súpis o obci Rapovce z roku 1554, keď patrila do Sečianskeho sandžáku. Zapísané sú tieto rodové mená: Gonda, Sebos, Bodnár, Gecsény (Gecséni), Petik, Cecse (Geče), Bene, Otros (Otroš), Gergó, Kulcsó (Kulčo), Pártos, Tód, Simon, Gerács (Geráč), Andó, Varga. Mlyn › bol Farkasa Derencsiho (Derenčiho). Krstné mená Lukáš, Pavel (5), Benedek, Miklós (2), Simon (3), Tomáš (1), Andrej (1), Demjén (1), Miklós (2), Simon (3), Tomáš, Ando, Demjén, Demján,

Donačná listina kráľa Bela IV. Z 10 januára 1246, v ktorej je prvá písomná zmienka o Pleši – Pelys. Listina v odpise z transumptu budínskej kapituly z r. 1383

Ján (5 krát), František, Peter (5), Gergel, Štefan (3), Jakub, Imrich, Anbrus (3), Martin (2), Fábián, Alberd, Andrej, Gál, Máte, Morján, Farkas. Najfrekventovanejšie krstné mená boli Ján, Peter a pavel. Dievčenské mená neboli zapísané. Z obce daň platilo 20 port – daň hane po 50 akče = 1000 akče (a.). príjem z daní hasil 3365 a.. Daň z hlavy – kapu 20 = 1000 a., desiatok zo pšenice 150 kile – 1500 a., daň z ošípaných 100 a., dvojitý desiatok 30 kile – 150 a., desiatok z kapusty 15 a., Mlyn Farkasa Dercsémyiho s 2 kolesami 100 a. + obilie ročne 15 a., desiatok zo sena 20 a. ročne = 200 akče. V obci bolo 18 ženatých mužov a 17 slobodných. Obec mala vyše 300 obyvateľov.
V blízkosti obce Rapovce bola ďalšia samostatná obec D e w e c h e r (dnešná pustatina Demečer) doložená už v roku 1512. V rokoch 1554 – 1594 tiež okupovaná Turkami. Zachovaný je turecký súpis z roku 1554, ktorý vykazuje ako Demecser rodové Simon, Peter, Ján, Andrej, Anbrus. Obec platila daň – hane od 2 domácností (port) po 50 akče (a.) – spolu 100 a., príjem z daní (hasil) 300 a., daň kapu 2 po 50 a., za nevestu 15 a., desiatok z kapusty 15 a., peňažná pokuta 22 akče (turecký peniaz). V obci boli 4 ženatí muži, 5 slobodní, teda tu žilo vyše 50 obyvateľov.
+Lit. Vass, E. : A szécséni sandzsák 1554. évi adóöszeiírása. In. A Nógrád megyei múzeumok évkönyve 1992 – 1993. salgótarján 1993, s. 56.
11. mája 1595 Turci obec Rapovce vypálili, ostal iba starý mlyn a dva domy. Píše o tom zemepán Rapoviec Valentín Batta roku 1598 takto: „Turci obec prepadli, vyrabovali a podpálili, v nedeľu zobrali 8 starých mužov, 18 žien a 21 detí... “ ďalej uvádza v testamente z 25. júla 1607, že všetky rodinné dokumenty boli zničené pri prepade Turkov, on sa zachránil a uchýlil sa do Fiľakova. Jeho manželka sa volala Anna, rodená Felegyháziová, mali dve deti, syn Pavol ml. a dcéra Borbála.
+Lit. Mocsáry, A. : Nemes Nógrád vármegyének Históriai, Geographiai és Statistikai Esmertetése. I. Buda 1826, s. 195 – 196 (súpis z roku 1625 uvádza aj obec Rapp)
Po vybudovaní novej poddanskej obce Rapovce v 17. -18. a začiatkom 19. storočia patrila rodu Bathovcov. V roku 1617 zemepánom bol Pavel Battha (de Vatta) vicišpán Novohradskej stolice v r. 1629 -1630., ktorý na krajinskom sneme 21. marca 1650 predložil Instructio. Jeho syn Bálint (Valentín) sa zúčastnil šľachtického povstania v r. 1663 a stal sa slúžnym vo viacerých stoliciach (v r. 1672 – 77). Jeho syn Pavel III. bol slúžnym Novohradskej stolice v r. 1684 a r. 1687 predložil Danielovi Bulyovszkému nové Instructio.
V roku 1684 hradné panstvo Salgó (Šalgov) uvádza, že v Rapovciach má 16 poddaných domácností, ktoré sa zaoberajú poľnohospodárstvom. V roku 1688 ešte niektorí obyvatelia z Rapoviec boli poskrývaní v okolitých lesoch. Obec koncom 17. storočia mala vodný mlyn, právo vyberania mýta (asi na drevenom moste cez riečku Ipeľ). Záznam ku 8. 1. 1701.
V roku 1709 obec Rapovce musela vystaviť 4 hajdúchov, obec mala len okolo 140 obyvateľov, ktorí boli zdecimovaní aj epidémiou pestis v r. 1711. Zaujímavý je súpis z roku 1715, ktorý v Rapovciach vykazuje 5 slovenských domácností (4 poddanské a 1 želiarsku), poddanskú ornú pôdu 17,5, O 3,5 kat. jutár, lúky 7 kat. jut. Pri zložitých výrobných vzťahoch bolo ťažko diferencovať jednotlivé sociálne skupiny (poddaný, želiar, taxalista, slobodník...). Vláda nariadila súpis v roku 1720 zopakovať. Do súpisu sa mala zahrnúť všetka pôda, ktorá sa v posledných troch rokoch obrábala. Zo súpisu mohli komisári vynechať remeselníkov a prenájomníkov panských regálov (krčmárov, mlynárov). Z oboch súpisov vypadla šľachta, jej čeľaď a chudoba nevlastniaca ani pôdu ani dom. Súpis z roku 1720 zaregistroval 4 slovenské poddanské domácnosti (ani jedna maďarská!). Poddanská orná pôda činila 45 kat. jut. O 11,3, lúky 6 kat. jut. Treba uviesť, že v roku 1720 z obce Rapovce (vtedy patrila do okresu Fiľakovo) sa vysťahovalo najviac rodín zo všetkých obcí – celkom 24 ako kolonisti južných oblastí.

Mapa novohradu samuela mikovíniho z r. 1742

URBARIOMA

(URBáR OBCE Rapovce z r. 1771) – dve strany

Urbarioma 2 strana.

Poľnohospodárstvo zaznamenalo v 18. storočí veľký pokrok. Začínajú sa pestovať okopaniny (zemiaky, kukurica), nové technické plodiny (tabak) a značne sa zintenzívnilo spracovanie poľnohospodárskej produkcie (zaniklo sušenie sliviek a ovocia, začal sa páliť lieh a variť pivo). Zaviedlo sa striedavé hospodárenie (bez úhorov – oziminy, jariny, okopaniny). Poľnohospodárske plodiny obyvateľstvo zamieňalo za iné produkty na jarmokoch v Lučenci. Na mape Samuela Mikovíniho z roku 1742 je zaznamenaná obec Rapp (pozri mapu).
V roku 1770 – 1771 sa uskutočnila urbárska regulácia Márie Terézie, ktorá mala zjednotiť povinnosti poddaných v celom štáte podľa jednotnej normy. Zemepánom Rapoviec bol László Batta a jeho syn Bálint Batta. V obci spísali 13 domov – gazdovstiev (pre porovnanie v Kalonde 15, Šávoli 13, Opatovej 8, Fiľakovských Kľačanoch 6). Súpis Cigánov – Rómov v Rapovciach v roku 1775 vykazuje 1 rodinu (2 muži, 1 žena, 3 chlapci, 2 dievčatá), spolu 8 osôb. Obec okrem robôt odovzdávala obilniny, maslo a vajcia.
Prvý úradný súpis obyvateľov v Uhorsku sa uskutočnil v roku 1785. V Rapovciach spísali 75 domov, 103 rodín, 594 obyvateľov, 14 bolo neprítomných, 16 cudzincov, skutočný počet obyvateľov 596. Muži ženatí 119, slobodní 176, spolu 295. Ženy spolu 299. Farár 1, zemiansky pôvod 6, mešťania 3, gazdovia 23, dediči mešťanov a gazdov 18, želiari 95, iní 31. 1 -12 roční 90, 13 – 17 roční 28.
Vojenské mapovanie Jozefa II. sa uskutočnilo v rokoch 1782 -1785. Význačným príspevkom k tomu bol tzv. krajinský opis:

Rap vel Rapowecz und Demetcher Puszta
1. Mikušovce 3, Trebeľovce 3, Muľad 1 hodinu
2. Má kostol a faru.
3. Ipeľ a Mučín sa zlievajú a preto je tam most.
4. Les je vysoký miešaný s bukmi.
5. Lúky sú zväčša suché.
6. Cesty sú za sucha dobré. Kopce dominujú v polnočnej strane. Mapa Sect. 13.

Pozri mapu.

(Vojenská mapa z roku 1772)

R o d o k m e ň B A T T H O V C O V

Peter Battha pri obrane Szigetváru pod veliteľstvom Miklósa Zrínyiho, padol v boji v roku 1566. Ján Battha počas tureckého obdobia padol do zajatia a stratil sa (ostal nezvestný). Rod od konca 16. storočia sídlil už v Novohradskej stolici. Tu býval v Rapovciach Valentín Battha v roku 1595, keď pri prepade Rapoviec sa uchýlil do Fiľakova. Manželkou mu bola Anna Félegyházyová. Podľa spomínanom závete z roku 1607, podľa Nagy, I. (1851) by mal byť správne rok 1617, keď ešte žil v Panických Dravciach.

Rodový e r b Batthovcov – vychádza z vojenského motívu, z modrého poľa nad korunou je rameno kde v ruke drží vytasenú šabľu, na hrote ktorej je nastoknutá turecká krvácajúca hlava. Nad štítom erbu je ten istý motív. Prikrývky z jednej strany zlatomodré, z druhej striebornomodrá.

Pozn. rod Battovcov de Vatta mal pozemky aj v Kalinove, Cinobani – Imrich Batta. Batta de Vatta vydržiaval aj školu v Kalinove, kde študoval napr. Matej Bel v r. 1693.

(obr. Rodokmeňa + vyobrazený erb.)

Začiatkom 19. storočia zemepánom Rapoviec bol Pavel Batta, ktorý pred stolicou pri prejednávaní „Štatútov“ sa zriekol ohľadom vyberania mýta v obci, lebo udržiavanie dreveného mostu cez rieku Ipeľ a ciest bolo nákladné. Batta dal postaviť kúriu (neskôr zvanú ako „Zelený kaštieľ“), na ktorej bol latinský nápis (pozri v časti Kultúra). Pri kúrii bol anglický park. V roku 1821 bol vybudovaný aj nový mlyn.
Mocsáry (1826) o Rapovciach píše, že vzhľadom na počet obyvateľov má obec dostatok zeme, pôda je dobrá a lúky osožné. V obci je 439 rím. kat. duší. Má kostol s vežou a kamennú faru (parochiu). Fílie : Trebeľovce, Kalonda, Mučín. 191 duší žije na pustatine, kde bývajú Jozef Szabó Szántoi a Samuel Repetzky. Dolné Báby (27), Demetser (35 duší). Súčasným farárom je Ignácz Kovács (dekan V. lučenského obvodu). Zemepán Pavel Batta má dvoch synov, Jozefa a Bálinta a dcérku Paulinu.
+Lit. : Mocsáry, A. I. zv. C. d. 1826, s. 195 – 200
V roku 1828 mala obec 57 domov a 496 obyvateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, ale aj domácim remeslom. Zemepán Pavel Batta predal svoje pozemky v Rapovciach v roku 1830 Coburgovcom. Dňa 27. júla 1831 vypukla v obci cholera, ktorá trvala do 10. októbra 1831, pričom zomrelo 120 ľudí.
O b e c n á p e č a ť – v oválnom pečatnom poli lemeš v hornej časti sprevádzaný dvoma klasmi, kruhopis: SIGILLUMŕPAGIŕRAPŕ (Pečať dediny Rapovce).

(obr. Pečať + legenda)

Pre obec Rapovce vyrobil pečatidlo kočovný Róm – Cigán rytec v roku 1857.

Z februára 1803 je zápisnica o odovzdaní 1/3 lúk z mlyna od Zuzany Lászlóovej rod. Bajza pre nového mlynára Michala Szontágha. Nový mlyn dali postaviť roku 1821 Pavel Battha a Ján Červenák.
Zemepán Pavel Battha v roku 1809 z Rapovského majera vyčlenil po 1 – 1 pozemku pre domy želiarov Ferenca Varnyú a Juraja Árvaiho. V roku 1813 počet obyvateľov Rapoviec bol 422. Od decembra 1818 zemepán povolil pre poddaných používanie tzv. „kapustných“ zemí do užívania. Na zmluve poddaní miesto podpisu dali krížiky (lebo nevedeli písať): Kis Petik András sudca (bíró), Séd Pál zákonný sudca, Arvai Imre, Ander Štefan, Ocsovai Jozef, Ocsovai Ferenc, Nagy Petik János, Petik Márton, Koleja Gergely, Varjú Ferenc, Molnár Mihály, Kovács Antal, Kis István József, Simon Mihály, Kis István Sándor, Kis István János, Ambrus János, Kis Petik Ferenc, Bence Ferenc, Bajúsz Ferenc.
V roku 1821 zemepán v Rapovciach dal postaviť kúriu – tzv. Zelený kaštieľ, na kopčeku a v strede obce bola aj obilnica, na majeri hospodárske budovy a byt pre kasnára. Od roku 1826 bol už zemepánom Jozef Batta (Battha).
V roku 1830 v knihe daní nachádzame ďalšie rodové mená z obce z ktorých ilustratívne uvedieme: Ander, Mohrán, Simony, Ferencz, Otsovay (Ocsovai), Petik, Lukáts atď.
Rodina Batthovcov sa v tomto období zadĺžila, preto si požičala 40 tisíc forintov a do zálohy dali svoje pozemky na 32 rokov Coburgovcom.
Listina datovaná 31. mája 1837, zápisnične potvrdená aj 23. mája 1851 vymenúva k Rapovciam patriace pustatiny, chotárne názvy a zeme obce. Klasifikáciu zemí konali: Ján Agócs správca, Pavel Petik Nagy, Imre Petik Kis, István Varnyú, Štefan Petik, Ferenc Kolya, Antal Petik členovia výboru. Listinu úradne potvrdil Cis. k. komisár Karol Pongrácz.
20. augusta 1856 bola podpísaná zmluva medzi urbarialistami, pozemky s domami 14 a 3/8, podľa katastrálnej mapy z roku 1835. Išlo v tomto období aj o segregáciu – vyčleňovanie panskej prípadne spoločne užívanej pôdy, kým kamasácia – bolo vytváranie územno-vlastníckych vzťahov. Zaujímavý je záznam, že medzi kostolom a cintorínom je „pozemok“ zaznamenaný ako „Régi cigány telek“ – čiže starý pozemok Cigánov. Dokument obsahuje presné rozdelenie pozemkov. Listinu podpísali Štefan Czente farár, Lajos Kalmár právnik Saského Gothai Coburga, Ján Agócs kantor – učiteľ, Pál Petik starosta obce, Imrich Petik, Jozef Molnár, Andrej Tóth zvonár a ďalších 43 podpisov.
Pri kúrii Coburgovcov bol anglický park, ktorý dali zalesniť aj chotár Rapoviec. Obec mala výkonný vodný mlyn asi 300 m od prechodu cez Ipeľ smerom na Mikušovce. Parný mlyn bol vedľa domu Benyusa, kde bola aj tzv. mlynská studňa. Oproti fare, kde bol byt správcu sa urobila panská „krčma“ (ktorú neskôr odkúpil notár Radetzky a od neho Ferenc Peti Keszi).
Cintorín a školskú záhradu darovali obci Coburgovci . V roku 1873 na choleru v obci zomrelo 25 ľudí (na okolí 124, najviach v Trebeľovciach).
V roku 1888 Rapovce mali 558 obyvateľov a 89 domov, celkom 1553 katastrálnych holdov.
Z chotárnych názvov ilustratívne vyberáme: Majer, Büdos kút (Smradľavá studňa), Tormás, Templomrét (Kostolná lúka), Kendorföld...
V roku 1907 obecnú krčmu prevzali urbarialisti pod dohľadom starostu obce Karola Peti Rigóho a obvodného notára Jána Rocskaiho.
Názvy obce Rapovce: 1773, 1786 Rapp, Rapowecz, 1808 Rap, Rapowec, Rapowce, od 1863 Rap. Etymologický výklad názvu je rôzny. Maďarská etymológia odvodzuje názov od Szemereho potomka Rapp (osobné meno). Slovenská etymológia Rop (či Kop) je slovanský názov – rapavý, pričom novohradský názov nemal sufixov. Prikláňame sa k osobnému menu, porovnaj česky Rapošov, Rapotice, Rapotín, poľsky Rapocin, slovenské priezvisko Rapos, v srbochorvátčine je mietne meno Rap a potom aj Rapavec.
Nárast obyvateľstva v roku 1848 okolo 500, 1869 – 516 obyvateľov, 1869 – 58, r. 1880 – 558 obyvateľov (Slováci 4, Maďari 525), počet domov 89 priemer 6,26 na jeden dom. 1890 – 620 obyvateľov (15 Slovákov, 525 Maďarov), počet domov 90. V roku 1900 poklesol počet obyvateľov na 606, počet domov vzrástol na 132. V roku 1910 – 617 obyvateľov.

Sobášom dcéry Františka Koháryho Antónie prešiel celý Koháryovský majetok na saské knieža Ferdinanda Coburga. V Novohrade mal 4637 kat. jut. v obciach : Čakanovce, Fiľakovo, Holiša, Nové Hony, Mučín, Prša, Rapovce, Veľké Dravce. Väčšina výmery tvorila orná pôda (2604 kat. jut.) a lúky (1509 kat. jut.), zvyšok boli pasienky, na ktorých sa pásli najmä ovce (do 4000 kusov). Filip Coburg vlastnil aj bývalú kúriu Battu. Okrem neho vlastníkom pozemkov bol aj Aladár Wohl (mal liehovar Lučenci 1862m ktorý preniesol vr. 1870 na svoj veľkostatok do Mučína).
Pozemské vlastníctvo v Rapovciach v roku 1910 – nad 100 kat. jut. nevlastnil nikto, od 10-100 kat. jut. 16 vlastníkov (32 %), do 10 kat. jut. 34 vlastníkov (68 %). Spolu bolo 50 vlastníkov pôdy.
Profesijná orientácia obyvateľstva (štruktúra remesiel a živností): spolu 33, kovoprofesie 11, strojníctvo 5, spracovanie dreva 2, odev, obuv 4, potraviny 7, stavebníctvo 4, domáce remeslo 2. Podiel mladej generácie 31,21 % z dospelých vedelo čítať a písať 73,89 %.
Výstavba železničnej trate. Miestna dráha Novohradskej župy ) Aszód – B. Ďarmoty – Rapovce – Lučenec. Výstavbu začali 29. júla 1896 pod názvom „Železnica údolia Ipľa“. Dôležitou fázou výstavby bolo vybudovanie mosta pri Rapovciach, pretože práce zdržovala povodeň. 5. septembra 1896, ešte trať nebola otvorená došlo k železničnému nešťastiu v skorých ranných hodinách v hustej hmle narazil vlak rozvážajúci úradníkov železnice do vagónu s podvalmi, zabudnutého na trati pri Lučenci. Boli 2 smrteľné obete a niekoľko ťažko zranených. Policajná prehliadka trate bola 12. septembra 1896, doprava od 15. septembra. Trať Aszód – B. Ďarmoty – Rapovce – Lučenec tu postavili 19 zastávok, 9 čerpacích staníc, 18 staničných budov a skladov tovaru a obilných síl, 25 strážnych domčekov a 154 železničných prechodov bez rámp. Náklady na výstavbu trate dosiahli 3 740 000 forintov. Na zabezpečenie železničných vozňov a ostatnej výbavy investovali ďalších 224 000. Podľa cestovného poriadku od 1. mája 1897 medzi B. Ďarmotami a Lučencom (cez Rapovce) premávali 3 páry kombinovaných a 2 páry nákladných vlakových súprav. Lokálna železnica Novohradskej župy v roku 1905 prepravila 346 200 cestujúcich a 93 800 ton tovaru. Projektantom trate išlo o spojenie jednotlivých centier župy B. Ďarmôt, Sečian a Lučenca.
+Lit. 125 rokov železničnej trate Zvolen – Lučenec – Budapest. 100 rokov trate Lučenec – Balassagyarmat 1871 – 1996, 1896 – 1996. Lučenec 1996.

Obr. Železničná stanica Rapovce

H o s p o d á r s k a s p r á v a R a p o v c e

Hospodárenie na majetkoch fiľakovského panstva riadil provizor, jemu podliehali kľúčiar a obilník (bol to úradník). Podliehali mu aj ďalší úradníci panstva, pokladník a lesník, resp. koncom 18. storočia polesný, ktorý mal sídlo v Holiši. Od začiatku 19. storočia sa panstvo členilo na d i š t r i k t y v Bozite (dnes Buzitka), Litke a v R a p o v c i a c h. V Štátnom oblastnom archíve Banská Bystrica je zachovaný Fond Koháry – Coburg, hospodárska správa R a p o v c e 1839 – 1891, 1,40 bm.
Začiatkom 20. storočia na fiľakovskom panstve pre spravovanie poľnohospodárskych majetkov dištriktu R a p o v c e H o s p o d á r s k a s p r á v a (Gazdasági intézőség). Za činnosť Hospodárskej správy v Rapovciach bol zodpovedný hospodársky správca, ktorý bol podriadený hlavnému správcovi fiľakovského panstva v Bozite. Činnosť Hospodárskej správy v Rapovciach zanikla po roku 1920 v súvislosti s uskutočňovaním zákonov o pozemkovej reforme. Z činnosti pôvodcu fondu sa zachoval len podací protokol z roku 1920.
Na základe nariadenia Ministerstva zemědelstva (č. j. 383/1919 zo dňa 26. februára), začiatkom roku 1919 bola na coburgovské majetky uvalená vnútená správa. Sídlo so sídlom spočiatku vo Vyšnom Blhu, neskôr v Bozite. Vnútenej správe v Bozite bola podriadená aj Hospodárska správa Rapovce. Pražský pozemkový úrad zrušil vnútenú správu v Bozite 1. júla 1924 preto, že na coburgovských majetkoch (aj v Rapovciach) boli predpoklady pre úspešné hospodárenie aj bez štátneho dozorčieho orgánu. Zachovaný materiál nie je plný.
V ŠOBA B. Bystrica sú:
Podacie protokoly z r. 1919 – 1925
Spisy z rokov 1920 – 1925
V spisoch sú čiastkové údaje o hospodárskych výsledkoch na poľnohospodárskych správach majetkov. Ďalej sú tu pramene o pozemkovej reforme, o prídeloch pôdy pre legionárov a osídľovanie niektorých majetkov obyvateľmi. Filip Coburg zomrel v r. 1921. Po smrti si na dedičstvo rodových fideikomisových majetkov nárokoval Joziáš Coburg a korunný bulharský princ Cyril Coburg, ale neúspešne. V r. 1927 za odstupné pozemky prevzal Československý štát.

R o d o k m e ň C o b u r g o v c o v

Od druhej polovice 19. storočia boli v chotári mikroregiónu hnedouhoľné bane Rapovsko-Romháňskej spoločnosti so sídlom v Lučenci. Uhlie sa dovážalo úzkokoľajkou na železničnú stanicu Rapovce. V r. 1910 v priestoroch Romháň – Pleš sa vyťažilo 24 900 q a v r. 1913 až 53 070 q uhlia. Úradná štatistika z roku 1913 vykazuje o obci R a p p (Rapovce) – malá obec, pustatina Demecser, Novohradská župa, okres Lučenec, počet domov 130, obyvateľov 617, Maďarov a Cigánov, rím. kat. kostol, katastrálne územie 1553 holdov, obvodný notariát a štátna matrika v mieste, súdna stolica Balassagyarmat, okresný súd a četnícka hliadka v Lučenci. V Rapovciach je železničná zastávka, štát. a želez. telegraf a pošta.
+Lit. A magyar Szent Korona Országainak Helységnévtára 1913. Budapest 1913, s. 1081

Prvá svetová vojna 1914 – 1918 priniesla ľudské obete na frontoch aj z Rapoviec.
Borovszky S. (1911, s. 180) uvádza, že sa ľud v Rapovciach profesionálne zaoberá pestovaním paradajok, uhoriek a kapusty. Úrodu odvážajú do Liptovskej, Turčianskej a Zvolenskej župy.
Administratívne obec Rapp patrila od r. 1850 do okresu Fiľakovo, 1869 Rap (už len s jedným p) okr. Fiľakovo, od roku 1880 Rapp okres Lučenec.
+Lit. Retrospektívny lexikón ocbí ČSSR 1850 – 1970. II/2. Praha 1978, s. 144.

Ilustratívne uvedieme obecné výbory v Rapovciach: rok 1911 Rapp – okres Lučenec, obvodný notariát Rapovce, 606 obyv., starosta (biró, sudca) András Tóth, zákonný sudca István Misányik, obvodný notár János Regős, podtajomník (zapisovateľ) Gyula Belák, sirotský otec József Misányik, pokladník István Misányik, obvodný lekár Dr. Ignác Kún, rím. kat. farár Péter Gallus, učiteľ Antal Borhy, poštmajster Paula Zúz, náčelník stanice Ferenc Kirich, pošta a telegraf Rapovce. V r. 1913 starostom bol János Petik – Keszi.
V roku 1916 Rapp (obec) mala 617 obyvateľov, starostom (biró) bol Pál Nagy – Petik, zákonným sudcom Imre Árvai, ev. ref. kňazom Béla Sörös Lučenec (tu sa viedli aj matriky kalvínov od r. 1800), ev. a. v. farár Jozef Wolf Lučenec, učiteľ Antal Borhy, obvodným notárom János Regős. V roku 1918 zloženie obecného výboru bolo ako v roku 1916.

Obete I. svetovej vojny : Alajos Mihály Petik, Lajos Petik, Pavel Uhrín, Béla Bolyós, Ágoston Tóth, Pál Palotai, Ján Ocsovai, Jozef Rubint, Lajos Rácz, Sándor Sávolyi, Ferenc Horváth, Imrich Petik, Jozef Ferencz. Venujme im tichú spomienku!

RAPOVCE V ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE (ČSR 1919 – 1938)

Po rozbití Rakúsko-Uhorskej monarchie (1918) v roku 1919 Rapovce a okolie bolo pričlenené ku Československej republike (ČSR), ktoré síce krátko bolo narušené vpádom Maďarskej Červenej armády. V období Maďarskej republiky rád v r. 1919 – Počas bojov Obecný výbor v roku 1919 starosta – richtár Pál Petik – Nagy, obvodný notár Ján Regős, podtajomník – zapisovateľ Karol Durray, zákonný sudca Imrich Árvai, obvodný lekár Dr. Ignác Kún, rímskokatolícky farár Peter Gallus, učiteľ Antal Borhy. Štatistické údaje v roku 1919 pre Rapoce vykazujú: pustatiny Demecser, Széles, obec má 109 domov, 614 obyvateľov z toho mužov 279, žien 335. Česko-slovenskej národnosti 12, maďarskej 538, inej 64. Rímsko katolíckeho vyznania 57, evanjelického augsburského vyznania (ev.a.v.) 37. V obci je notariát, matrikariát, poštový a telegrafný úrad, železničná a četnícka stanica, kostol rím. kat.
+Lit.: Soznam miest na Slovensku dľa popisu ľudu rok 1919. Bratislava 1920, s. 69
Za I. ČSR obyvatelia Rapoviec pracovali v poľnohospodárstve a miestnych uhoľných baniach. V roku 1920 sa konal veľký štrajk baníkov. Oficiálny názov obce Rapovce sa zaviedol od roku 1920. V tomto roku v obci vzniká Sociálnodemokratická strana – ľavičiari s 22 členmi – táto strana získala prvenstvo vo voľbách. Z tejto strany sa v roku 1921 odčlenila Komunistická strana Slovenska (KSS) – medzi rečníkov z Rapoviec patril Ľudovít Kovács. V roku 1922 bol založený Kultúrny spolok (Kozművelődési egyesűlet) s 38 členmi. Nacvičili aj divadelné hry, ktoré odohrali v pajtách, lebo v obci nebola kultúrna miestnosť.
Prvé obecné voľby sa konali v roku 1923, starostom obce sa stal Štefan Ferenc (člen KSČ), ale z obce sa odsťahoval a miesto neho starostom sa stal Štefan Misányik. Členovia obecnej rady – Imre P. Rigó, Imre Árvai, Gustáv Kovács. V roku 1926 četníci zabránili odchodu demonštrantov z Rapoviec do Zvolena. V tomto roku zanikli aj miestne hnedouhoľné bane.
V obecných voľbách 1927 znovu vyhrala KSČ. Zvyčajne vo voľbách bolo takéto zastúpenie politických strán: kresťanskí socialisti 3, čsl. soc. demokracia 6, národ. rob. strana 5, kraj. roľnícka strana 7, komunistická strana 185, čsl. socialistická strana 12, maloroľnícka republ. strana 16, maďarská národ. strana 104, Hlinkova strana 2 hlavy. Starostom obce bol Ján Ocsovai, členmi obecnej rady Lajos Kovács, Imre Kovács Bolyos, Jozef P. Sedi, Béla Lukács, Béla Kovács.
Polívka v knihe Lučenec a kraj novohradský (1928, s. 137-138) píše o Rapovciach: 614 obyvateľov zemedelskej obce. Rapovčania sa veľmi venujú zeleninárstvu a vyvážajú najmä paradajky, kapustu, papriku atď. Kostol pochádza z roku 1764, neskoršími opravami zmenil sa pôvodný ráz… ďalej uvádza príbeh prečo sa žartovne posmievajú Rapovčanom (pozri v časti Kultúra). Obec v roku 1930 mala 697 obyvateľov z toho 115 Slovenskej národnosti (16,5 %), 477 Maďarov (68,4 %), 105 Rómov – Cigánov (15,1 %). Podľa vierovyznania 605 rím. kat., 25 ev.a.v., 3 ev. ref. (Kalvíni), 2 „slavianskeho“ vierovyznania a 9 občanov bolo bez vyznania. 27. septembra 1931v obecných voľbách vyhrala spoločná kandidátka komunistov a maloroľníkov a poľnohospodárskych robotníkov (kisgazda és földmunkás). Starosta obce Lajos Nyeste. Členovia rady: Imre Bolyós, Jozef Lazsiik, István Misányik, István Kovács. Predsedom KSS bol Alojz Megyeri – mal dobré organizačné schopnosti. V roku 1933 tzv. „Zelený kaštieľ“ – čiže panskú kúriu kúpili Rapovčania, rozbúrali a stavebný materiál použili pre stavbu domov v obci. Na mieste bývalého anglického parku si postavili domy rodiny Tőzser a Nádasi.
Pustatina Demečer patrila rodine Gellénovcov, ktorú odkúpil Miklós Nagy, od neho Herman Wohl, potom prešiel do vlastníctva Aladára Wohla. Ilustratívne vyberáme z matriky v roku 1933 sa narodilo 22 detí, zomreli 11, uzavretých sobášov 7.
V obci bola žandárska stanica, kde veliteľmi boli kapitán Černušák a po ňom major Varák. V obci bola Urbárska krčma a 2 výčapy (Barna Kovácsik a Gustáv Kovács). Istvárn Misányik mal najväčšiu záhradu s ovocnými stromami. Poľovné právo za 1 500 Korún získal Imrich Herczog.

R a p o v c e pričlenené k M a ď a r s k u 1938-1944

Dňa 2. novembra 1938 o 11. hod. pri moste v Rapovciach zást. generála maďarskej armády Vilmos Nagy prijal hlásenie od majora parlamentára honvédskeho vojska: „Most Rapp je znovu maďarský, Lučenec som prevzal“. V rokoch 1938 -1944 boli Rapovce v zmysle viedenského verdiktu pripojené k Maďarsku a mali názov Rapp. Z 696 obyvateľov bolo 115 československej národnosti, 470 Maďarov a 107 iní. Oficiálne počet obyvateľov v roku 190 stúpol na 733. Po vypuknutí II. svetovej vojny na fronty narukovali muži aj z Rapoviec. Na poliach pracovali ženy, starci a deti. Prehĺbila sa sociálny bieda dediny. V roku 1944 obec obsadili ustupujúce Nemecké vojská. Cez Vianočné sviatky v okolí Rapoviec operovala partizánska skupina Nógrádiho, ktorá prepadla a zabila nemeckú hliadku, potom 29. – 30. decembra nadviazala styk s rumunskými jednotkami juhovýchodne od Lučenca. Oslobodenie obce 31. decembra 1944 sovietskymi jednotkami 27. armády generálplukovníka Trofimenka a rumunských vojsk.
Počas II. svetovej vojny a pri oslobodení obce Rapovce padlo 8 sovietskych vojakov, 16 rumunských, nemecká hliadka, 2 občania padli pri prechode frontu, 6 padli mimo územia ČSR a 4 boli umučení v koncentračných táboroch.
V II. svetovej vojne padli Imrich Ocsovai, Jozef Hronec, Andrej Baksa, Sándor Berki, Jozef Kökény a dvaja mladíci Karol Rácz a Ján Cibula. Venujme im tichú spomienku!

Stručne z H i s t ó r i e a h o s p o d á r s t v a R a p o v i e c po roku 1 9 4 5

Obvodný úrad národných výborov Rapovce vznikol po oslobodení od Nemcov v roku 1945 a znovu pripojení Rapoviec z Maďarska do Československej republiky. OÚNV Rapovce – jeho obvod tvorili obce: Rapovce, Kalonda, Lipovany, Romháň (neskôr Lipovany), Mučín, Muľka, Pleš a Trebeľovce. Správna komisia Pavel Beňo, Ľudovít Blaho, Štefan ............, Pavel Tibles tajomník.
V roku 1946 novým správnym komisárom sa stal Július Klíma. Vykonala sa telefonizácia obce, opravy v obci poškodenej v druhej svetovej vojne. Žiadali o opravu cesty na premávku štátneho autobusu Lučenec – Romháň. Zaistil sa chov obecného býka. V roku 1947 pokladnicu obce prevzal Vojtech Boľoš, boli zriadené dve autobusové zastávky v obci. V roku 1948 – zakúpenie čistiacej stanice, postupné plány na elektrifikáciu obce a zriadenie detskej škôlky. V roku 1948 obec Rapovce mali 754 obyvateľov a v obci vznikol Miestny akčný výbor. Predsedom správnej komisie bol Ján Čeman.
V roku 1949 zriadenie Komunálneho podniku obce Rapovce v obecnom mlyne. Bol tu Urbariat. Obvodný úrad národných výborov Rapovce zanikol 8. septembra 1950 a bol zriadený Miestny národný výbor Rapovce. Členovia obecného výboru Július Výborný predseda, Ľudovít Benko podpredseda, Alojz Medesi, Ján Lukáč, Ľudovít Beňuš, Karol Baumman, Ján Švantner, Vojtech Nádaši, Berta Lakatošová, Štefan Bojnár, Juraj Bukran, Ondrej Prityšin. Miestny národný výbor v roku 1950 predseda Július Výborný, Ondrej Hudec Priho, Barnabáš Palčo, Karol Bauman, Filip Blanárik, Ján Varjú, Ondrej Látka, Vojtech Uhrin, Ľudovít Bodnár, Gustáv Žilka, Vojtech Nádaši, Imrich Kesi, Tibor Petik Felső, Ján Očovai, František Kozlok, Koloman Ferenc. Michal Petik, Jozef Rác, Juraj Adamove, Pavel Malata, Gejza Medesi. Novým presedom MNV sa stal Ondrej Hudec. V obci existovala organizácia Čemadok a Dobrovoľný hasičský sbor (DHS). Potravné družstvo, stanica SNB. Uvoľnil sa kantorský byt na zariadenie materskej školy a na bohoslužobné ciele od 1. 9. 1950. Učiteľka Mária Halušková bola premiestnená do Rapoviec a novým riaditeľom školy sa stal Rudolf Cupaník z Rapoviec. V roku 1951 bola voľba nového knihovníka Obecnej knižnice, ktorým sa stal Jozef Miháľ Petik (nar. 19. 3. 1911). Urobila sa oprava poľných mostov. Voľba veliteľa požiarneho zboru Zoltána Mišánika, zást. Ján Očovai st. referent Július Lőrinčík, tajomník Jozef Malata, strojník Juraj Bukran. MNV mal 24 členov. Rudolf Eibner bol služobne preložený z Kokavy ako horár. Vytvorilo sa Jednotné roľnícke družstvo (JRD) III. typu s 33 členmi. Postupne sa vydávali nové občianske preukazy. Konal sa pochod mieru z Rapoviec do Kalondy 15. 4. 1951 260 účastníkov za doprovodu ľudovej kapely.
V roku 1952 predsedom MNV i JRD bol Ondrej Hudec Šebian. JRD malo 250 ks. Hovädzieho dobytka z toho 103 kráv, 433 ošípaných z toho 35 prasníc, 105 oviec z toho 47 bahníc, 894 hydiny z toho nosníc 667. V súkromnom sektore hov. dobytok 50 z toho 18 kráv, ošípané 28 z toho 10 prasníc, hydina 96 z toho 86 nosníc. Vykonala sa aj oprava mlyna. V roku 1952 novým predsedom MNV sa stal Ľudovít Benko (nar. 25. 2. 1908 v Rapovciach), poštový zamestnanec, ten sa však odsťahoval, preto novým predsedom sa stal Vojtech Uhrín.
V roku 1953 sa urobil prvý pokus o zaistenie športového ihriska na návrh Vojtecha Uhrína (nar. 1911). 14. 8. 1953 bolo určené miesto pre športové ihrisko na lúke pred cigánskou kolóniou po dohode Miestnej jednoty Sokola a JRD. V tomto roku bola veľká povodeň (i v roku 1954).
V 50 rokoch ako spoločenské organizácie vyvíjali činnosť: Československý sväz mládeže (ČSM), TJ Sokol, Zväz pre spoluprácu s armádou (ZVÄZRM), Čemadok (ČSL zväz maďarských pracujúcich), Zväz Československo – sovietského priateľstva (pôvodná skratka SČSP), bol tu spolok žien (ŽIVENA), ňDobrovoľný požiarny zbor (DHS), z politických strán Dedinská organizácia Komunistickej strany Slovenska (DO KSS), ktorého predsedom bol Jozef Ferencz. Predsedom JRD bol Vojtech Boľóš. Novým predsedom MNV v r. 1957 sa stal Jozef Ferenc (nar. 18. 7. 1922), tajomníkom Tibor Felső. V obci bol ešte Zväz invalidov, a Osvetová beseda, ktorá premietala aj celovečerné filmy. Čemdok nacvičil dve divadelné hry a TJ Sokol poriadala okrem futbalu aj volejbalový a stolnotenisový turnaj. Zdravotnícke školenia poriadal aj Československý zväz Červeného kríža (ČSČK). Výbor žien sa podieľal pri zriaďovaní Zdravotného strediska a úpravy miestneho cintorína. Už celá obec bola elektrifikovaná. Spojenie vlakové i autobusom. V roku 1960 predsedom MNV bol Alojz Mederi. V obecnom výbore pracovali: Jozef P. Miháľ, Barnabáš Líra, Jozef škrabák, Tibor Felső, Imrich Keszi, Samuel Komenda, Aladár Baláž, Jozef Urbančok, Ján Orem, Alexander Varga, Vojtech Uhrin, Vojtech Bolyos, Alžbeta Vilhanová, Dezidér Rusnák, Anton Mederi, Július Rácz, Margita Beňušová, Pavel Kapinai, František Kozlok účtovník JRD a ďalší.
V roku 1961 obec mala 831 obyvateľov a 191 domov.
V Štátnom okresnom archíve v Lučenci sú uložené fondy:
1. Miestny národný výbor Rapovce. Zápisnice Pléna 1950-1960. Inv. č. 1-11, krabica č.
2. Miestny národný výbor Rapovce. Zápisnice Rady 1950-1955. Inv. č. 12-17, krabica č.
3. Miestny národný výbor Rapovce. Zápisnice Rady 1956-1960. Inv. č. 18-22, krabica č.
Od roku 2003 ako Štátny archív v Banskej Bystrici, odbočka Lučenec.
Časť obyvateľstva Rapoviec pracovala aj v miestnom závode PREFA n. p. Sučany závod Rapovce od roku 1975. Výroba betónových rúr, tvárnic a dlaždíc. Pozri foto:

V roku 1975 bola vybudovaná bezpraašná cesta z Rapoviec cez Mučín do Pleša. V roku 1977 bolo vytvorené veľké J e d n o t n é r o ľ n í c k e d r u ž s t v o (JRD) s názvom „Budúcnosť“ so sídlom v Rapovciach, kde patrili Rapovce, Mučín, Lipovany, Pleš, Kalonda a Muľka. K 31. decembru 1977 malo JRD 1869 kusov hovädzieho dobytka, 3156 ošípaných, 1432 oviec. Výmera poľnohospodárskej pôdy činila 2816 ha, z toho bolo 1305 ha ornej pôdy. V roku 1988 sa dobre darilo pestovaniu pšenice, jačmeňa, kukurece, cukrovej rep, všetkým, druhom zeleniny, ba i tabaku.
V roku 1990 novým predsedom JRD sa stal INg. Ladislav Sóoky. Žiaľ v roku 1993 vykazuje JRD stratu už vyše 12 mil. Sk, pracovalo tu 142 zamestnancov z toho 69 žien.

(Obr. Prefatempo)

(Obr. Prefa Rapovce)

(Obr. Úroda ovocia z družstevných sadov)

Z roku 1974 pre históriu uvedieme názvy ulíc v Rapovciach: Leninova, Gottwaldova, Petőfiho, Fučíkova, Adyho, Marxova, Partizánska. Pošta bola pôvodne v malej budove (PSČ 985 31).
Jednotné roľnícke družstvo (JRD) malo 265 členov, predseda Ján Tóth, agronóm Ing. Milan Puskelier, zootechnik Dezidér Molnár, účtovník František Kozlok, počet obyvateľov obce bol 862, z toho 276 slovenskej národnosti, 586 maďarskej. Muži 449, ženy 413, počet domov 218, v ktorých bývalo 247 rodín. KSČ malo 23 členov - predsedom bol František Kozlok. Predseda MNV Jozef Varga, tajomník Béla Albert, členovia 19. Spoločenské organizácie Národný front (NF) - predseda Zoltán Fajd, Socialistický zväz mládeže (SZM) - predsedkyňa Agnesa Fajdová 36 členov, Zväz Československo - sovietskeho priateľstva (ZČSSP) - predseda István Balázs 60 členov, Sokol (telovýchovná jednota) - predseda Jozef Maláta 90 členov, Zbor požiarnikov - predseda Béla Ágošton 28 členov. Ženská komisia - predsedkyňa Edita Ferencová 60 členov, Československý červený kríž (ČSČK) - predsedkyňa Mária Marcineková 85 členov.
V obci boli dve kultúrne organizácie: Matica slovenská (MS)- predsedkyňa Mária Gálová 25 členov a CSEMADOK (kultúrny spolok pracujúcich maďarskej národnosti) - predseda György Hugyec 120 členov. Vedúcim Osvetovej besedy bol Zoltán Mag, správca kultúrneho domu Pavel Paulus. V obci bola „Jednota“ - železiarstvo vedúci - Juraj Šošik, Mliekáreň a predajňa chleba vedúca - Fajdová, Mäsiareň (v jednej budove s mliekárňou) vedúca - Gizela Mátyásová. Potraviny vedúca - Vargová. Hostinec Jednota vedúci - István Egri. Pri MNV bola zriadená Prevádzkáreň - so zameraním na autodopravu, murárstvo, stolárstvo, maliarstvo, vodovodné inštalácie, predaj kukurice a fúkanie balónov. Neskôr sa zriadil aj bufet.
Zdravotnícke stredisko bolo postavené svojpomocne v akcii Z. Obvodný lekár Barna Pásztor, zdravotná sestra manželka Pásztorová. Detská lekárka Mária Striežová, sestrička Valéria Kovácsiková. Zubný lekár Ladislav Viktor a manželka Mária Viktorová. Pásztorovci bývali v byte zdravotného strediska, ostatní dochádzali z Lučenca. Sestra s návštevnou službou Mária Dederiová. V obci sa ročne v priemere narodilo 20 detí, zomrelo 8 občanov, sobáše 8. Najstaršou občiankou, ktorá zomrela v roku 1974 bola Mária Bariová - mala 100 rokov! Materská škola mala roku 1974 28 detí, riaditeľka Etela Baumanová, vychovávateľka Ilona Völgyiová. Škola s vyučovacím jazykom slovenským mala 38 žiakov, riaditeľ Branislav Boľoš, učiteľka Zuzana Čiková. Škola s vyučovacím jazykom maďarským mala 47 žiakov, riaditeľ Géza Bodor, učiteľka Vizdárová. Rím. kat. kostol a fara, kňaz Antal Ádám.
Zbor pre občianske záležitosti (ZPOZ Polgári ügyek testülete) - ku matrike patrilo 6 obcí - Kalonda, Mučín, Pleš, Lipovany, Trebeľovce a Muľka. Štátne matriky sú vedené od roku 1895 (narodených, sobášených, zomrelých). Predseda ZPOZ od r. 1958 bol Vojtech Uhrin, matrikár Jozef Malata. Pamätná kniha je vedená od 1. marca 1961, predsedníčka Alžeta Eibnerova (do r. 1971), matrikárka Katarína Galabáčová. Od r. 1972 predseda ZPOZ Edita Ferenczová do r. 1974. 9. novembra 1974 bol odovzdaný v centre obce Kultúrny dom (v hodnote vyše 4 milióny Kčs, s výstavbou začali v r. 1969) - tu je MNV, sobášna miestnosť, zasadačka, kultúrna miestnosť.
V roku 1976 V komunálnych voľbách - predseda MNV Zoltán Mag, tajomník Béla Albert, výbor mal 9 členov - Zoltán Mag, Béla Albert, Ferenc Kozlok, Anna Nádasiová, Mária Megyerová, Jozef Varga a z Kalondy Anton Deme, Ferenc Oravec a Jozef Gyéri. Pri MNV bolo 5 odborných komisií: stavebná (J. Kolár), finančná (J. Orosz), poriadková (J. Mánya), Sociálna a bytová (D. Výborný), školská a kultúrna (Z. Fajd). V roku 1977 obec dostala hasičskú striekačku typ 603. V roku 1978 sa konala výstavba štátnej cesty v Rapovciach. Od r. 1978 predsedom KSČ sa stal Ján Tóth. Novým predsedom JRD Ing. Ľudovít Huszár.
Pri MNV bola spomínaná Prevádzkáreň vedúcimi boli Imre Kovács, od r. 1974 Béla Miklós (z Mučína), Ján Jamnický z Lučenca. Od r. 1975 Ferenc Benko, od mája 1976 Ján Malata. Pracovalo tu priemerne 26 zamestnancov.
Z kultúrnej činnosti treba uvisť divadelné predstavenia napr. „Húsy év útán“ nacvičila učiteľka Katarína Magová, malo až 7 repríz aj v okolitých obciach. Účinkujúci: Lakatos László, Varga Józef, Varjú Brigitta, Nádasi Anna, Marcinek Zoltán, Árvai Arpád, Pásztor Brigita, Ruszó Miklós a i. slovenský zväz žien poriadal výstavu ručných prác. V obci fungoval obecný rozhlas. Riaditeľom Miestnej osvety od r. 1976 bol Fernc Bolcso. JRD v r. 1975 mala 285 členov, predseda Jozef Tóth, od 1978 Ing. Lajos Huszár, rastlinná výroba Ing. László Soky, agronomický úsek Ing. Eva Rybárová a Kráľová, živočíšna výroba vedúci Dezider Molnár. PREFA - r. 1975 vedúci Štefan Krekáň, predsedom TJ Rapovce bol Dr. Barnabás Pásztor. O rozvoj kultúry v tomto období sa starali Ján Simon, Ruženka Babicová, Katarína Magová. Predsedom MNV bol Béla Albert, vedúcim Kultúrneho domu Ferenc Bolcsó. V obci sa viedla Obecná kronika od roku 1974 viedol ju Géza Bodon (s retrospektívnymi poznámkami), po ňom Kararína Magová rod. Pál do roku 1982 maďarský, a v rokoch 1982 - 1987 Emília Šerešová rod. Cerovká už po slovensky. Fotoalbum obce sa vedie od postavenia Kultúrneho domu (1974). Kultúrno-osvetovú činnosť riadila Osvetová beseda - predsedkyňa od 1, júla 1982 Anna Nádašiová, pracovali tu krúžky: rozhlasový (Katarína Magová), foto (A. Kováč), názorno-agitačná (E. Völgyiová), džezgymnastika (E. Šerešová).
JRD Budúcnosť 1982 predseda Ing. Július Pápai. Drobná prevádzkáreň v Rapovciach mala prevádzku aj na pečenie chleba. TJ mala odbory futbalový, základnej a rekreačnej TV. V roku 1983 MNV pri drobnej prevádzke zriadili ďalšie služby obyvateľom ako fotoslužbu, krajčírstvo a výrobu cukrových figúrok, pečenie chleba. Vykonala sa dostavba športového areálu. Rapovce získali titul „Vzorná pohraničná obec“. Zásobovanie obce - Rozličný tovar (ved. Margita Jacková), predajňa chleba (ved. Anna Fajdová), potraviny (E. Bobáľová). Bolo tu pohostinstvo a bufet. 31. 1. 1985 bola zrušená predajňa Mäso údeniny a od 1 júna zrušenie aj pečenie chleba. -vedúcim drobnej prevádzkárne bol Ján Malina. V Zdravotnom stredisku bola ambulancia od r. 1964 ordinuje Dr. Barnabás Pásztor, zdravotná sestra Margita Pásztorová ( od r. 1971), oddelenie detskej lekárky (od 15. 11. 1984) po Dr. Marte Kozlíkovej nastúpila Dr. Oľga Kovácziková, zdravotná sestra valéria Kovácziková, Eva Strapková. Vedúcim poštového úradu a Slovenskej štátnej sporiteľne je Jozef Mánya. Z pošty sa doručovali zásielky do Trebeľoviec, Muľky, Pleša, Mučína, Lipovian a Kalondy.
Od roku 1984 je vo veľkej sále Kultúrneho domu namontované zasúvacie hľadisko, od 1986 tu premietali film v kine s názvom „Mier“ (premietalo sa tri krát týždenne v stredu, sobotu a nedeľu). Vedúcou knižnice bola V. Vicianová, vedúcou MKS Anna Nádašiová, predseda SZM Ladislav Kökény, MO Csemadok Ing. Ladislav Sóky, MO SZŽ Edita Ferenczová

Vybrané ukazovatele o obyvateľstve a bytoch (podľa výsledkov SĽDB)

Ukazovateľ 1970 1980 1991
Obyvateľstvo v predproduktívnom veku - absolútne 223 213 242
v % 27,3 25,2 28,2
Obyvateľstvo v produktívnom veku - absolútne 432 486 461
v % 52,9 57,5 53,8
Obyvateľstvo v poproduktívnom veku - absolútne 161 146 154
v % 19,7 17,3 18,0
Národnostné zloženie obyvateľstva
Národnosť slovenská 283 291 368
Národnosť maďarská 529 540 484
Národnosť rómska 261 - 1
Národnosť česká 4 9 4
Obyvateľstvo ekonomicky aktívne 332 419 354
Z toho ženy 140 182 149
Pracujúci mimo obce trvalého bydliska 210 257 199
Trvale obývané domy 208 195 189
Trvale obývané byty 218 244 273
Z toho v rodinných domoch 203 203 223
Bývajúce obyvateľstvo 816 845 857
Z toho ženy 422 415 433

Vybavenosť domov a bytov, individuálna rekreácia (Výsledky zo SĽDB 1991)

Vybavenosť bytov
Automatická práčka 40
Farebný televízor 65
Telefón 43
Osobné auto 75
Chata, rekreačný domček 4
Ústredné etážové kúrenie 86
Kúpeľňa 116

Vo voľbách do samosprávnych orgánov obcí, v dňoch 23. -24. novembra 1990 bolo v obci zvolených 12 kandidátov a jeden starosta obce ( Anna Nádašiová).

R a p o v c e v S l o v e n s k e j r e p u b l i k e o d r. 1 9 9 3

Od 1. januára 1993 zanikla Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČaSFR). Nástupníckymi štátmi sa stali Česká republika a Slovenská republika. Obec Rapovce okres Lučenec, VÚC Banská Bystrica, štát Slovenská republika (SR). Od roku 1990 starostkou obce Rapovce bola Anna Nádašiová. Pre malý priestor z tohto obdobia vyberáme ilustratívne dôležitejšie udalosti.

12. júla 1995 okolo 6. hodiny prišiel obrovský príval vody. Takýto tlak hrádza nevydržala a povolila, voda zaplavila polia (zničila úrodu), dvory a záhrady. Na ceste z Lučenca do Rapoviec bolo 50 cm vody. Požiarnici z 12. - 13. júla boli celú noc v pohotovosti. Až v stredu 14. júla 1995 na rozhodujúcom vodočte Holiša dosiahol vodný stĺpec už len 334 cm, preto bol odvolaný II. Stupeň povodňovej aktivity. Materiálne škody boli veľké.

Obr. Zaznamenávajú povodeň

Mapa susediacich chotárov obcí.

S ú č a s n o s ť o b c e - podnikateľská štruktúra obce nie je široká vzhľadom k blízkosti okresného mesta Lučenec. Prevažujú činnosti orientované na obchodnú činnosť: sú tu 3 obchody s rozličným tovarom, obchod s priemyselným tovarom, stavebniny, 3 pohostinstvá (z pôvodných 5 krčiem). Sú tu dve výrobné firmy:

PREFATEMPO a. s. s orientáciou na výrobu stavebných materiálov, zamestnáva 20 pracovníkov.

AGRODRUŽSTVO Rapovce - orientované na poľnohospodársku produkciu, zamestnáva aj z okolitých obcí okolo 100 ľudí.
10. -12. 10. 2002 súťaž Jablko Novohradu v Lučenci vyhral Ivan Gaál z Rapoviec odrodou rubín.

Ďalej je tu firma EKOM - výroba zámkovej dlažby a ž i v n o s t n í c i : oprava motorových vozidiel, DVE PÍLY, zámocké práce, zákazková výroba nábytku.

Obecný úrad - rozpočet obce ročne činí cez 2,6 mil. Sk. Na verejnoprospešných prácach je zaradených vyše 20 ľudí. Plynofikáciou obce sa dedina zadĺžila úverom 2 mil. Sk. Projekt na vodu je od roku 1992, starosti sú s pitnou vodou, chýba kanalizácia, septiky. Starostkou obce do decembra 2002 bola Anna Nádašiová. Po komunálnych voľbách sa starostom stal PaeDr. Ivan Eibner. V ohrození je obmedzenie železničnej trate č. 161 - Lučenec - Rapovce - Kalonda, kde premávali už len osobné motorové vlaky. Od 1. 2. 2003 bola táto trať zrušená.

R a p o v c e - údaje podľa sčítania 26. mája 2001
Počet obyvateľov 932, z toho muži 458, ženy 474, obyvateľstvo prítomné pri sčítaní 920. Ekonomicky aktívne osoby 453 (muži 245, ženy 208), podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva 48,6 % (u žien 50,9 %). Trvale bývajúce obyvateľstvo podľa veku: spolu 932, 0-14 roční 199, 15-19 roční 305, ženy 278, muži nad 60 rokov 43, ženy nad 55 rokov 103, nezistené 4, v predproduktívnom veku 21,4 %, v produktívnom veku 62,6 %, v poproduktívnom veku 15,7 %.
Obyvatelia podľa národnosti: spolu 932, slovenskej národnosti 433 (46,5 %), maďarskej národnosti 414 (44,4 %), rómskej národnosti 59 (6,3 %), českej národnosti 2 (0,2 %), ukrajinskej národnosti 1 (0,1 %).
Obyvateľstvo podľa náboženstva: spolu 932, rím. katolícka 723 (77,58 %), evanjelická aug. v. 39 (4,18 %), reformovaná kresťanská cirkev (Kalvíni) 7 (0,75 %), Náboženská spoločnosť Johovovi svedkovia 10 (1,07 %), evanjelická cirkev metodistická 4 (0,34 %), cirkev adventistov siedmeho dňa 1, apoštolská cirkev 7, starokatolícka cirkev 13, kresťanské zbory 18, nezistené 53 (9,87 %), bez vyznania 57 (6,12 %).
Základné údaje o domovom a bytovom fonde: domy spolu 312, trvale obývané domy spolu 203, z toho rodinné 195, neobývané domy 17, byty spolu 312, trvale obývané byty spolu 273, z toho v rodinných domoch 222, neobývané byty 39.
Ukazovatele úrovne bývania a vybavenosti domácností: trvale bývajúcich osôb na 1 trvale obývaný byt 3,46, metre štvorcové obytnej plochy na 1 trvale obývaný byt 59, obytná miestnosť na 1 trvale obývaný byt 3,14, trvale bývajúcich osôb na 1 obytnú miestnosť 1,1, metrov štvorcových obytnej plochy na osobu 17,1, ústredné kúrenie 49,1, s kúpeľňou alebo sprchovacím kútom 72,9, automatickou práčkou 37,4, rekreačnou chatou, domom 2,2 %, osobným autom 34,4 %, počítače 7,7 %.
Neobývané byty 39, dôvody zmena užívateľa 1, určené na rekreáciu 1, uvoľnený prestavbou 4, nespôsobilý pre bývanie 9, po kolaudácii 2, v pozostalostnom alebo súdnom konaní 2, z iných dôvodov 20.

Fotografia zo súčasnosti obce

III. K A P I T O L A

Z KULTÚRY RAPOVIEC

Naše kresťanské dejiny a tradície... Treba ich poznať, chrániť, rozvíjať. Cirkev bola učiteľkou viery i kultúry, pomáhala z viery žiť. Varovala i povzbudzovala. Má nám čo povedať aj dnes.
Rímskokatolícka cirkev. Fara z Rapoviec sa spomína v súpisoch v roku 1397! O pôvodnom starom kostole nemáme archívne dokumenty. Patrocínium kostola sv. Martina je však doložené aj z rokov 1688 - 94!
+Lit. Drenko J., Slawek Z.: Patrocínia Novohradu. Lučenec 2003.

Kostol sv. M a r t i n a biskupa (Eccl. ad S. Martin) začali stavať na starých základoch r. 1764, rozšírený a vysvätený bol v r. 1767. Fara pôvodne kúria klasicistická z r. 1768.
Kostol rím. kat. barokový. Plastika sv. Jána Nepomuckého neskorobaroková z konca 18. storočia polychromovaná drevorezba (v. 180) v nike na fasáde. Plastika Ukrižovaného - rustikálna z pol. 19. storočia polychromovaná drevorezba (80) v sakristii.
Rímskokatolícky farský úrad. Plastika Immaculáty - neskorobaroková z konce 17. storočia polychomovaná drevorezba (100) v nike na fare.
+ Lit. Hnuteľné pamiatky Stredoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. Vyd. SUPS a OP B. Bystrica 1968 (súpis urobila Hrašková r. 1967).
Pôvodný kostol sv. Martina bol zničený v druhej svetovej vojne (31. 12. 1944) - zrúcanina kostola sv. Martina. Kostol pochádzal z r. 1764, prestavaný v r. 1854 a 1895. Zo stavby sa zachovali obvodové múry s hlavnou fasádou, ktorá bola členená pilastrami a lizénami. Kostol bol jednoloďový s polkruhovo zakončeným presbytériom a mal české placky.
Farnosť v Rapovciach do roku 1776 patrila pod Ostrihomské arcibiskupstvo, po roku 1776 pod Rožňavské biskupstvo. Od r. 1796 v obci bola nová farnosť.
Pôvodný farský obvod: Rapovce, Kalonda, Mučín, Muľka, Trebeľovce.
Cirkevné m a t r i k y Rapoviec narodených 1726 - 1896, sobášených 1785 - 1895, zomretých 1785 - 1896 - pozri ukážky (sú uložené v Štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici). Zo zoznamu farárov vyberáme:

- 1725 Pavol Bokros
1725 - 1734 Ján Nagy
1734 - 1735 Štefan Majthényi
1735 - 1763 Ladislav Moranszkij
1764 - 1771 Juraj Karaba
1771 - Jozef Kázmér
1786 - 1787 František Botka
1813 – 1830 Kováts Ignác
1832 – 1847 Elek Andrej
1851 – 1855 Czente Štefan
1863 – 1865 Petyerecz Andrej
1869 – 1873 Faller Anton
1887 Szedliacsik Andrej
1892 – 1904 Varga Peter
1904 – 1926 Gallus Peter
1927 - 1939 Dr. Cservenka Vojtech
1939 Korponai Gejza
1939 - 1949 Kemény Desider
1949 - 1951 Szolnoky Tibor
1951 - 1990 Ádám Anton, dekan
1990 - Mics Imrich, dekan

KAPLÁN

1896 Fekete František
1899 Stefán Jozef
1902 Fejér Mikuláš
1902 Lóska Vojtech
1903 Balogh Ján
1903 Fábry František
1904 Mihály Jozef
1906 Fecske Štefan
1906 Kupcsák Pavol
1908 Turek Emil
1910 Vértesi Gabriel
1911 Dr. Sashegyi Aladár
1911 Mázik Ladislav
1912 Varga Štefan
1913 Cservenka Vojtech
1914 Márkus Ludovít
1917 Munka Ján
1918 Dezsô Vojtech
1921 Radvány Ludovít
1922 Richter Anton
1922 Kosteczky Jozef
1923 Barta Ladislav
1926 Serke František
1929 Lesko Ladislav
1932 Ambruš Jozef
1933 Lučivjanský František
1934 Raschka Ludovít
1935 Šátek Jozef
1937 Berkesi Mikuláš
1937 Diczky Pavel
1938 Hruboš Ludovít
1938 Lipták Anton
1939 Ritter Rudolf
1940 Szigetvári Gabriel
1940 Ferencz Július
1942 Csúz Július
1943 Szolnoky Tibor
1944 Lintner Jozef
1946 Pálczer Alexander
1956 Oravecz Pavol

Patronícium sv. M a r t i n a (Sancti Martini) je známe z Rapoviec už z r. 1688 – 94, kostol bol vysvätený 1767. Sv. Martin (n. okolo 316 Pannonia – z. 8. 11. 397 Candes) – mních, biskup. Ako 12 - ročný sa stal katekumenom (poslucháčom viery), ako 15 – ročný vstupuje do vojska. Stal sa pustovníkom, založil kláštor Marmouitien. Za biskupa bol zvolený 4. júla 379. (Podľa legendy pred voľbou za biskupa sa schoval medzi husi, ktoré ho prezradili gagotaním.) Pokračoval v evanjelizácii, zakladal kláštory. Ľudová spomienka ho uchovala ako jendnoduchú, dobrosrdečnú a prispievajúci postavu. Jeho zobrazenie pozri na obrázku:

Obr. Sv. Martina na koni so žobrákom

(Martin si rozrezal svoj plášť, aby chránil polonahého žobráka od zimy). Jeho atribútmi (ikonografický symbol) je buď ohnivá guľa, alebo husi (pretože sťahovanie husí často súvisí s jeho sviatkom), ktorý je 11. novembra. Je sviatkom pastierov, pokladá sa sv. veštcov. Na Slovensku sa vyskytovalo 134 patrocínií sv. Martina (už 31 zaniknutých), v poradí frekventovanosti je na 10. – 11. mieste. V Rožňavskej diecéze patrocínium sv. Martina biskupa majú kostoly: Rapovce (1765 – 67), Podkriváň (1803), Hodejovec (1836).

Obr. Kostol sv. Martina nedávno vypomohla obec sumou ........... na rekonštrukciu ako protislužbu za pozemky, na ktorých stojí Kultúrny dom a Obecný úrad.

Obr. A kezében az evangéliumot tartó angyal Máté apostolt és evangélistát jelenti.

Z rukopisnej práce rím. kat. farára Bélu Cservenku z Rapoviec (uložené v Štátnom archíve v Banskej Bystrici) stručne vyberáme:
V roku 1674 kostol sv. Martina bol 5 siah dlhý, 3 siahy široký a 3 siahy vysoký (pozn. 1 siaha = 1,9 m ).
Kostol mal tri oltáre, chudobne vystrojené, zlý varhan (organ) a dva zvony. Obec mala 140 rím. kat., 14 lunetárov, 3 kalvínov, farárom bol Jozef Horanszký - 60 ročný tu pôsobiaci už 26 rokov. Kantor Michal Tóth 30 ročný, cirkevný dozorca Štefan Koháry (22 ročný) - dokument pochádza z roku 1761, keď ku farnosti Rapovce patrili aj Trebeľovce, Muľka, Pleš a Kalonda. Od 24. marca 1763 farárom bol Juraj Karaba. Od r. 1765 začali s výstavbou fary. Kostol bol vysvätený 6. novembra 1767 Jánom Veszelaym dekanom z obce Litke. Kostol sa mal rozširovať v roku 1776 keď farárom bol Jozef Kázmér, nedostal však podporu od miestodržiteľstva. Kostol bol postavený z kameňov a tehál a mal kapacitu pre 900 duší. Veža bola postavená v roku 1768 a mala 4 zvony (2,5 q, 2 q, 80 funtov a 50 funtov vážiace). Varhan - organ postavil v roku 1799 Michal Petkonitzky (Podkonický z Banskej Bystrice), ktorý v roku 1865 opravili Lajos Barányi a János Bakos z Miskovca. Fara postavená v roku 1768 za prispenia 2000 Frt farárom Jurajom Karabom. Matriky sú vedené od roku 1724 - najčastejšie rodové mená: Petik, Ocsovai, Bajúsz, Ander, Rigó, Árvai, Misányi, Serfőző, Gellén, Molnár, Torma a Varjú. 20. januára 1801 sa starý cintorín zaplnil pred kostolom a tu sa už nepochovávalo. Kantorom v roku 1809 bol Imre Kiss, ktorý učil aj deti 3 obcí (Rapovce, Kalonda a Muľka) - bol aj notárom. Zvonárom bol Ján Bodnár. V roku 1888 farár Endre Szedlácsek chcel obnoviť faru, ale mu bola odmietnutá finančná pomoc. V roku 1909 sa konala prestavba bytu kaplána. Nový cintorín bol ohradený v roku 1910. V roku 1911 Rapovsko-Romháňska uholná spoločnosť tesne pred kostolom postavila priemyselnú železnicu. V roku 1917 sa rekvírovali 2 kostolné zvony (42 kg, 256 kg) a v roku 1918 sa odmontovali a píšťaly z varhanu. V roku 1921 Ignác Diera daroval 50 tisíc korún na zakrytie kostolnej veže. Renovácia kostola sa konala v roku 1923 v hodnote 208 858 Korún. 23. marca 1929 o 12:30 hod. prišla veľká bárka od Mučína a blesk spôsobil veľkú škodu na kostole. Preto inštalovali hromozvod do veže.

Obr. Titulná strana rím. kat. matriky Rapovce vedená od r. 1724

Obr. Ilustratívna ukážka z rím. kat. matriky narodených z Rapoviec z roku 1732, zaznamenané sú deti, a ich rodičia aj z obce Pleš, Trebeľovce, Kalonda, Muľka, Lázy (Láza).

C i n t o r í n - bol pôvodne okolo kostola, 20. 1. 1801 sa zaplnil a už sa tu nepochovávalo. Nový cintorín ohradený v r. 1910.

Prechádzkou cintorínom a z matrík zisťujeme rodové mená, z ktorých uvedieme stručný výber:
Adamove, Ágoston, Ander, Árvai, Albert, Bačo, Bakša, Bauman, Bednár, Belák, Benyuš, Bolyos, Bološ, Bodnár, Bojtár, Borhy, Bukran, Csavnicky, Cudor, Csomán, Cupanik, Coburg, Duray, Eibner, Farkas, Ferencz, Felső, Haluška, Huded, Hronec, Horváth, Keszi, Kirich, Kovács, Kalya, Kasinai, Komeda, Korenik, Kozlok, Kún, Gál, Gőnci, Garec, Gallus, Lakatos, Látka, Leška, Líza, Lipták, Lukács, Lukáč, Lőrincsik, Lörinčík, Macák, Malata, Malinec, Makovíni, Medesi, Miháľ, Megyeri, Mišánik, Molnár, Nádasi, Ocskai, Očovai, Orem, Ozdinec, Palčo, Petik, Rácz, Regős, Rusnák, Sarkan, Sisák, Strhársky, Tóth, Tőzser, Uhrin, Varga, Varjú, Výborný, Wolf, Zachar, Zelenák, Žilka.

Z nich najstaršie, ktoré sa zachovali vyše pol tisícročia patria: Bodnár, Petik a Varga, 300 rokov: Ander, Molnár, Gerőcz, Szabó, Dobai, Thótt, Simon, Ferencz, Lukács a i.

Š k o l s t v o

O vzniku školy nemáme archívne doklady. Prvá zmienka o školskom majstrovi je z roku 1674, ktorý sa sťažuje že nemá školskú budovu ani lúku a plat má malý. V roku 1761 kantorom – učiteľom bol Michal Tóth, 30 – ročný. Učiteľom v Rapovciach v r. 1770 bol notár János Csillám (slúžil v Kalonde), v roku 1772 učiteľom bol Fernc Kiss (rodom z Fiľakova) rím. kat. V roku 1770 učiteľ bol organistom, notárom, neučil, lebo nemal žiakov. Príjem učiteľa v r. 1770 od poddaných s celou portou 1 kile pšenice (pozn. 1 kile = 2 bratislavské merice), + 2 groše, od želiarov 1 kile + 1 groš. Každá obec Rapovce, Pleš, Trebeľovce, Kalonda dodávala mu 2 vozy sena. Pre notárstvo v Rapovciach dostával 3 vozy dreva a 15 grošov. V Kalonde 8 grošov. V roku 1772 od poddaných s celou portou 1 bratislavskej merice + 2 groše, od želiarov 1 bratislavskej merice + 1 groš, 4 vozy sena, od učiacich sa žiakov 1 forint.
Začiatkom 19. storočia učiteľom bol Imre Kiss, ktorý v roku 1809 mal 18 žiakov, učil deti z Rapoviec, Kalondy a Muľky, bol aj notárom. Žiaci chodili do školy len v zimnom období. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1813 škola dobre prosperovala. Kantor – učiteľ mal osobitný plat ako učiteľ i notár. Od žiakov dostával 1 forint, 1 voz dreva, mal 1/8 hold. kapustovej zeme 1 slivkové a 3 konopných zemí od panstva, ale len na užívanie. Farár mu poskytoval seno z kostolných lúk. Kantor býval v jednej izbe v škole a v jednej tesnej triede učil.
V druhej polovici 19. storočia učiteľom bol Ján Agócs. Rím. kat. farár Ondrej Petyercz z Rapoviec v roku 1863 sa stal zakladateľom školy v Mučíne, kde prispel základinou 200 Korún. V roku 1880 škola v Rapovciach bola rozšírená a renovovaná. Koncom 19. storočia učiteľom tu bol Karol Vajszada, mal ročne priemerne 100 žiakov! a v opakovacej skupine 24. V roku 1900 bol počet školopovinných 212 – s každodennou dochádzkou 135 a v opakovacej skupine 77, z toho 203 rím. kat., 2 ev. a. v. a 2 izraelitov (Židov). Bola to 6 triedna cirkevná škola. V roku 1903 aj Muľka získala školu a tak sa osamostatnila od Rapoviec. V roku 1907 sa uskutočnila prestavba školy a učiteľského bytu (ktorú vykonal staviteľ Žigmund Dávid). Učiteľom bol Antal Borhy. Zaujímavosťou je, že po vzniku ČSR sa škola od r. 1922 postupne stala 8 triednou s povinnou školskou dochádzkou do 14 rokov. Od škol. R. 1930 -31 tu učila aj Emília Panzhová. V roku 1931 sa uskutočnila výstavba novej školskej budovy na ploche juhovýchodne od cintorína pred kostolom (pod dozorom Jána Klamárika murára u Oždian a staviteľa Aladára Csereiho z Lučenca). V septembri 1932 sa začalo učiť už v novej škole učiteľkou bola Zuzana Nagyová.
Po oslobodení v Rapovciach bola Základná škola pre 1. - 5. ročník s vyučovacím jazykom slovenským, kde riaditeľkou školy bola Berta Lakatošová (1946 – 1951), Hatalová (1951 – 1953), Andrej Šarkan (1953 – 1972), Branislav Boľoš (1972 – 1976) učiteľkou bola Zuzana Číková. Riaditeľom školy (1976 – 1981) bol Július Sabó, od r. 1981 Emília Šerešová, škola mala 2 triedy, žiakov 31, učiteľkou bola Zuzana Číková, vychovávateľkami Alena Mázorová, od r. 1986 vychovávateľkou v Školskej družine bola Ružena Babicová.
Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským 1. – 5. ročník riaditeľ Július Sztrhárszky (1950 – 1957), Aladár Opavský (1957 – 1971), Július Kovács (1971 – 1974), od r. 1974 Gejza Bodon škola mala 47 žiakov, učiteľkou bola Katarína Vizdárová. Riaditeľom bol v r. 1979 – 1980 Dezidér Korponai, od roku 1980 Katarína Nagyouvá, škola mala 2 triedy, 29 žiakov, učiteľka Katarína Kováčová, od 1. 9. 1982 aj Katarína Puková, od r. 1986 vychovávateľkou v školskej družine Alžbeta Rusnáková, vedúcou školskej jedálne bola Ľudovíta Bariaková.
Z absolventov Gymnázia v Lučenci z Rapoviec vyberáme: János Ander (v zátvorke rok maturity 1932), Etela Kovácsová (1935), Ervin Vasil (1952), Štefan Várkőzy (1956), Eva Halajová (1965), Ivan Eibner (1968) atď.
M a t e r s k á š k o l a

Materská škola bola založená v roku 1948.
Dlhoročnou riaditeľkou bola Etela Baumanová, vychovávateľkou Elena Völgyová. V roku 1974 MŠ mala 28 detí. V roku 1986 riaditeľkou bola Elena Völgyová a v slovenských triedach učili Eva Gyenešiová a Edita Juhászová. V maďarských triedach Elena Völgyová a Alžbeta Kozloková.
Materská škola sa nachádza v adoptovanej budove bývalého rodinného domu, ktorý bol daný do užívania v r. 1952.
Od r. 1991 bola MŠ dvojtriedna s nasledovným obsadením: riaditeľka MŠ Eva Gyenešová, učiteľky Edita Juhászová, Alžbeta Kozloková, Elena Völgyová, školníčka Eva Cebenová, vedúca ŠJ Mária Gombalová, kuchárka Alica Nociarová, kurič Ladislav Rusnák. Materská škola bola dvotriedna. V slovenskej triede vyučovala Eva Gyenešová a Edita Juhászová a v maďarskej triede Elena Völgyová a Alžbeta Kozloková. Do MŠ bolo zapísaných 29 detí.
Dňa 15. 8. 1992 odišla do dôchodku Edita Juhászová.
Od 1. 9. 1992 sa začal nový školský rok s dvomi učiteľkami. Riaditeľka Eva Gyenešová, učiteľky Elena Völgyová a Alžbeta Kozloková. Personál sa zmenil na poste kuchárky kde na miesto kuchárky A. Nociarovej nastúpila Klára Kováčová. Bolo zapísaných 19 detí.
Od 1. 9. 1993 sa začal nový školský rok s jednou triedou a s dvomi učiteľkami. Riaditeľka MŠ Eva Gyenešová, učiteľky Elena Völgyová, vedúca ŠJ Božena Szanislová, kuchárka Ľudovíta Bariaková, školníčka Eva Chebenová, kurička Gizela Rusnáková. Do MŠ chodilo 22 detí.
V roku 1994 na našej materskej stav pedagogický ani personálny nezmenil. Bolo zapísaných 25 detí.
Rok 1996 sme začali s dvomi triedami. Pribudli dve kolegyne Judita Kováčová a Zuzka Samašová k Elene Völgyovej a k riaditeľke Eve Gyenešovej. Boli dve triedy, jedna s výchovným jazykom slovenským a druhá s výchovným jazykom maďarským.
V roku 1998 pre malý počet detí opustila Zuzka Samašová MŠ. Obsadenie bolo nasledovné: riaditeľka Eva Gyenešová, učiteľka Elena Völgyová, učiteľka maďarskej triedy Judita Kováčová (poldenná prevádzka), vedúca ŠJ Božena Szanislová, kuchárka Ľudovíta Bariaková, školníčka Eva Chebenová, kurič Vladimír Lupták. Bolo zapísaných 20 detí v slovenskej triede a 5 detí v maď. triede. 28. 12. 1998 sme oslávili 50 rokov riaditeľky MŠ Evy Gyenešovej. 28. 5. 1998 sme sa rozlúčili s milou kolegyňou Elenou Völgyovou, ktorá išla do dôchodku.
V roku 1999 nastali na našej MŠ zmeny. MŠ sa stala alternatívnou. Jedna učiľka učila po slovensky a druhá po maďarsky. Riaditeľka Eva Gyenešová, učiteľka Judita Kováčová, vedúca ŠJ Ľuba Kovaničová, kuchárka Ivana Hukkelová, školníčka Eva Chebenová, kurič Vladimír Lupták. Do MŠ bolo zapísaných 24 detí, 8 maďarských a 16 slovenských. 27. 11. 1999 oslávila Božena Szanislová 50 rokov.
V rokoch 1999-2000 prišla do našej MŠ učiteľka Alexandra Eštóková.
V roku 2001 sme otvorili druhú triedu. V MŠ bolo 33 detí. Riaditeľka Eva Gyenešová, učiteľky Judita Kováčová, Iveta Töreová, Milota Bargelová, vedúca ŠJ Eva Pfefferová, kuchárka Ivana Hukkelová, školníčka Eva Chebenová, kurič Vladimír Lupták.
V roku 2002/03 sme mali zapísaných 26 detí. Dostali sme novú kuchárku a vedúcu ŠJ. Naďalej sme mali na MŠ dve triedy malú a veľkú. Riaditeľka Eva Gyenešová, učiteľky Judita Kováčová, Iveta Töreová, Milota Bargelová, vedúca ŠJ Mária Dušíková, kuchárka Hanka Lapinová, školníčka Eva Chebenová, kurič Vladimír Lupták.
Rok 2003-04 sm ezačali s projektom PHARE. Naďalej boli na MŠ dve triedy malá a veľká. Malá trieda pracovala s projektom PHARE kde bola zapojená aj rómska asistentka. Riaditeľka Eva Gyenešová, učiteľky Judita Kováčová, Iveta Töreová, Milota Bargelová, rómska asistentka Adriana Ráczová, vedúca ŠJ Mária Dušíková, kuchárka Hanka Lapinová školníčka Eva Chebenová.

Obr. Foto ZŠ a MŠ

O s o b n o s t i (rodáci resp. pôsobiaci v Rapovciach)
Zemepáni boli uvedení v časti História, farári a učitelia v časti Cirkev a školstvo.

Zoltán P e t i k ( 29. 8. 1934 Rapovce) – rím. kat. farár, kaplán v Gelnici (1957-1958), v Rožňave (1958-1961), správca farnosti v Gemerskej Vsi (Hrkáč – Šankovce, 1961-1970), vo Velikej (1970-1975). Ordinovaný – 31. 3. 1957 v Rožňave, zomrel 12. 12. 1975 v Rapovciach, kde je aj pochovaný.

Štefan V á r k ő z y (18. 1. 1937 Rapovce) – správca rím. kat. fary. Ordinovaný – 25. 6. 1961 v Bratislave, zomrel v Lipovníku okr. Rožňava 31. 8. 1991, pochovaný v Koáčovciach okr. Veľký Krtíš. Farnosti: 1961-1964 – kaplán Rožňava a zároveň aktuár Biskupského úradu v Rožňave, 1964-1969 – archivár a bibliotekár Biskupského úradu, 1969-1977 – správca farnosti Plešivec, 1977-1986 – správca farnosti Rožňava, 1986-1991 – správca farnosti Lipovník. Zastával funkcie: okresný dekan rožňavského dekanátu, sudca diecezného súdu, redaktor Katolíckych novín v Bratislave.

Ing. arch. Ladislav B u k r a n (24. 12. 1952 Rapovce) – vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú v Lučenci a Slovenskú vysokú školu technickú – fakulta architektúry v Bratislave. Vykonával nasledujúce funkcie: člen Výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky, riaditeľ sekcie priamych predajov Fondu národného majetku Slovenskej republiky, predseda Dozornej rady Slovenskej sporiteľne a. s., člen Dozornej rady Nafty Gbely a. s., člen Dozornej rady Banky Slovakia a. s., viceprezident Zväzu priemyselných podnikateľov Slovenska. Podnikateľ celoštátneho charakteru.

Eva D r a h o v s k á – E i b n e r o v á, rod. Šuleková (1. 6. 1962 Lučenec) – učiteľka, trénerka atletiky, podnikateľka. Študovala 1969-73 ZŠ Mučín, 1974-77 IV. ZDŠ Lučenec, 1978-81 SPgŠ Lučenec, 1988-90 FTVŠ UK Bratislava – trénerska škola. Pôsobenie: 1982-83 MŠ Banská Bystrica – učiteľka, 1981-82, 1983-84 – materská dovolenka, 1985-92 Gymnázium Fiľakovo – stredoškolská učiteľka, 1993-98 – materská dovolenka, od r. 1998 súkromná podnikateľka – samostatne hospodáriaci roľník.
S aktívnym športom začala na IV. ZDŠ v Lučenci (Ján Grendel, Ladislav Gajdoš). Prvé hodnotnejšie výsledky začala dosahovať na SPgŠ v Lučenci – beh na 400 m, 800 m, skok do výšky, viacboj, 400 m v beh cez prekážky (tréner Ivan Eibner). V r. 1980 zaradená do juniorskej reprezentácie ČSSR v behu na 400 m prekážok, od 1984 pôsobila v Banskej Bystrici a behala prvú atletickú ligu za PgF. V 1985 – 87 zaradená do Strediska vrcholového športu v Bratislave a reprezentácie ČSSR v behu na 400 m prekážok. Reprezentácia ČSSR: NSR, Poľsko, Maďarsko, Taliansko, Anglicko, Kuba, ZSSR a i. Napriek splnenému limitu na OH 1984 do Los Angeles (USA) sa pre bojkot socialistických krajín dostala len na hry Družba do Moskvy (1984), kde skončila na 8. mieste. Je držiteľkou mnohých titulov SR i ČSSR v behu na 400 m prekážok, 2 krát vyhrala Čsl. pohár v tejto disciplíne. Od 1986 až do dnešných dní držiteľka slovenského rekordu v behu na 400 m prekážok časom 57,70 sek. Najlepšie výkony: beh na 400 m 54,70 sek, beh na 800 m 2:07,50 sek. V roku 1993 prežila totálny krach vo svojom živote, rozviedla sa s prvým manželom Dr. Ivanom Eibnerom, prežila autonehodu a znova sa vydala. Má 4 deti, dve z prvého manželstva. Zároveň v r. 1993 prijala do svojho života Ježiša Krista. Krédo: Boh so mnou, kto je proti mne?

Mgr., Ph.D. Tibor P a p p (25. 4. 1957 Lučenec) – politológ, vedecký pracovník, poradca predsedu NR SR. Študoval 1963-72 ZDŠ Lučenec, 1972 -76 SPŠ strojnícka Zvolen, 1990-93 University of California San Diego (USA), 1993-96 Columbia University New York (USA). Pôsobenie: 1980-84 Dopravný závod spojov Lučenec – automechanik, 1986-88 Griffin – s Auto Escondido, California (USA) – automechanik, 1988-93 AT and T Monterey, California (USA) – tlmočník, od 1993 Columbia University New York – vedecký pracocvník, od 1998 NR SR Bratislava – poradca predsedu NR SR.
Vo svojej vedecko-výskumnej práci sa špecializuje na komparatívnu politológiu a medzinárodné vzťahy. Pedagogická prax: 1996 Ekonomická univerzita Praha, 1998 Inštitút Európskej univerzity San Domenico di Fiesole Florencia (Taliansko), 1996-98 Columbia University New York, 1998-99 City University Bratislava. Publikácie: Quo Vadis Slovakia (1996), Cuba and the Lessons of East European Transitions (1997), Who is In, Who is Out? Citizenship, Nationhood, Democracy and European Integration in the Czech Republic and Slovakia (1998), Current Leaders of Nations, Slovakia (1999) a i. Od 1993 žije a pracuje v New Yorku, od 1995 má americké občianstvo.

Barnabáš L í r a , Ing.-ekonomický inžinier (22. 2. 1955 Lučenec, vyrastal v Rapovciach). Študoval: 1970-74 Gymnázium B.S.T. Lučenec, 1974-78 VŠE Bratislava, Fa. ekonomiky, služieb a cestovného ruchu Banská Bystrica. Pôsobenie: 1978-86 Reštaurácia Lučenec – inšpektor prevádzkových jednotiek podniku, hlavný kontrolór podniku, hlavný účtovník podniku, 1986-94 Novohradské reštaurácie a hotely, š.p. Lučenec – ekonomický námestník riaditeľa, 1994-95 Mestský úrad Lučenec – vedúci odborný referent odd. financie a hospodárskej činnosti, od 1995 NBS, expozitúra Lučenec – vedúci expozitúry.
Vo svojej práci sa zameriava na oblasť služieb, finančníctva a bankovníctva. Životné krédo: Všetko, čo robíš, rob ako najlepšie vieš.

Ivan E i b n e r, PaedDr. (12.7.1950 Lučenec) stredoškolský učiteľ, tréner, politik, riadiaci pracovník. Študoval 1956-61 ZŠ Rapovce, 1961-65 V. ZDŠ Lučenec, 1965-68 SVŠ Lučenec, 1968-72 PgF Banská Bystrica, 1976-81 FTVŠ - UK Bratislava, 1983 PgF Banská Bystrica – PaedDr. Pôsobenie 1972-74 ZDŠ Kalinovo – učiteľ, 1974-80 SpaŠ Lučenec- stredoškolský učiteľ, 1980-82 Internátna športová škola Banská Bystrica - stredoškolský učiteľ, tréner, 1982-85 PgF Banská Bystrica - tréner, odborný asistent, 1985-93 tréningové stredisko mládeže- Lučenec- vedúci tréner, 1993-95 SPŠ odevná Lučenec - stredoškolský učiteľ, 1995-2000 Okresný úrad práce - riaditeľ, 2000-2002 referent kvality a bezpečnosti práce SAO Lučenec, 2002 - starosta obce Rapovce.
Od roku 1990 člen SNS – predseda MO, OR Lučenec, Krajská rada Banská Bystrica, od roku 2001 podpredseda pre sociálnu politik a mládež ÚR SNS.
Ako reprezentačný tréner Československa vychoval niekoľko významných adeptov atletiky a vzpierania. Významní zverenci: Agáta Dórová – desaťnásobná majsterka ČSSR v kategórii dorast, juniori – 100 m, skok do diaľky, MEJ Bydgoszcz – Poľsko, Ľudmila Melicherová – mnohonásobná majsterka ČSSR, ČSFR, SR v kategórii dorast, juniori, dospelí, 1988 úťastníčka OH SOEUL – maratón, Soňa Tomová – trojnásobná majsterka ČSSR v kategórii dorast, juniori na 100, 200, 400 m. Naďa Bónová – halová majsterka ČSSR v kategórii dospelých 60 m, MEJ Cottbus, Jozef Samaš – majster ČSSR na 5000 m. Eva Eibnerová – majsterka ČSSR na 400 m prekážok. Eva Murková – halová majsterka Európy Budapest – skok do diaľky, striebro ME v hale Göteborg – skok do diaľky, striebro ME v hale Athény – skok do diaľky, mnohonásobná majsterka ČSSR, ČSFR, SR na 100 m, skok do diaľky. Milan Gombala – 1987 ME juniorov Birmingham – 3. miesto. Milan Kajba – reprezentant ČSSR, ČSFR vo vzpieraní, príspevky do časopisov: Štart, Tréner, Novohradské noviny. Pracovné cesty v zahraničí: 1979 Bydgoszcz (Poľsko), 1980 – OH Moskva, 1981 Budapest, Debrecen, Utrecht (Holandsko), Varna (Bulharsko), 1982 – Pescara (Taliansko), Paríž, Mníchov (Nemecko), Helsinky (Fínsko), Londýn (Anglicko). 1984 – Madrid, Valencia (Španielsko), Göthenburg (Švédsko), Tirenia (Taliansko), Frankfurt, Aachen (Nemecko), Barcelona (Španielsko), Moskva (Rusko), Koblinz, Paríž, Catannia (Taliansko). 1985 – Atény, Gatesheadu (Anglicko), Waršawa (Poľsko), Cottbus (Nemecko). Krédo: Len silnejší, rýchlejší a obratnejší môže vyhrať.

Milan K a j b a (25. 2. 1962 Holiša), ako päť ročný sa presťahoval do Rapoviec, kde po roku 1975 ako 13 ročný začal so vzpieraním. Počas pôsobenia v ŠK DRUŽBA RAPOVCE získal dva tituly Majster kraja ako dorastenec. V r. 1977 začal navštevovať SOU STAVOINDUSTRA v Banskej Bystrici, kde ďalej pokračoval vo vzpieraní. Tu získal ako dorastenec : 3 x titul Majster Slovenska, 28 slovenských rekordov. Už ako dorastenec pretekal za Banskú Bystricu v kategórii mužov za 1. celoštátnu ligu. V roku 1981 nastúpil na vojenskú prezenčnú službu do ASVS DUKLA TRENČÍN, ako inštruktor športu, kde vo vzpieraní ďalej pokračoval. Získané tituly: ako junior – 5. miesto na ME v Bulharsku, niekoľko úspechov n rôznych veľkých cenách. Ako senior – 3. miesto na Dunajskom pohári v Juhoslávii, 7. miesto na ME v Poľsku, 4. miesto na Majstrovstvách spriatelených armád (MSA) v Poľsku, 6. miesto na MSA v Nemecku, 4x 1. miesto na Majstrovstvách ČSSR v družstvách, 1. miesto Majster ČSSR v trhu, 5x 2. miesto na Majstrovstvách ČSSR, 3x 3. miesto na Majstrovstvách ČSSR, 6. 1. miesto na Majstrovstvách SSR. Svoju športovú kariéru musel ukončiť v roku 1987, keď vo Frankfurte nad Odrou na Majstrovstvách spriatelených armád, pri nadhode 207,5 kg v treťom pokuse sa mu roztrhol na pravej nohe predný štvorstehenný sval kvadricepsový. Najlepší výkon v celej kariére na medzinárodnej súťaži bol: v trhu 175 kg, nadhod 205 kg, dvojboj 380 kg.

Obr. Fotogragia kostola, fary a kúrie

K u l t ú r n e p a m i a t k y

Pôvodný gotický zvon z Rapoviec s nápisom: O ReX gLorIae VenI CuM paCe! chronostichon by dával rok 1272. Ale sa stala chyba pri odliatí zvona v roku 1502 (pozn. podobne ako pri zvone v obci Ozdín). Nápis v preklade: „ O kráľ slávy príď s mierom (v pokoji)“. Zvon bol z Rapoviec prenesený do fílie Trebeľoviec. Nejaká oprava na zvone sa robila roku 1696 o čom je záznam „1497 odmietnutá 1696“. Ide teda o pôvodný gotický zvon z 15. storočia, preliaty v roku 1502.
Pôvodná stará budova slúžiaca ako farská budova, ktorú dal postaviť farár Juraj Karaba v roku 1768, pôvodne klasicistická, upravovaná v rokoch 1889 a 1909. Prízemná bloková stavba s obdĺžnym pôdorysom a stredným rizalitom zakončeným trojuholníkovým tympanómom. Miestnosti majú rovné stropy, fasády hladké. Strecha valbová. Je tu aj plastika Immaculaty – neskorobaroková z konca 17. storočia polychromovaná drevorezba (100) v nike na fare.
Pôvodná kúria Pavela Battu z roku 1821 (zvaná tiež „Zelený kaštieľ“, neskôr vo vlastníctve Coburgovcov). Jednopodlažná bloková budova s obdĺžnikovým pôdorysom, pred záhradnou fasádou portikus, na dvorovej fasáde mierny rizalit. Fasáda má klasicistickú úpravu, strecha valbová. Pôvodná dispozícia prestavbami narušená. Zachovali sa dve kláštorné a jedna pruská klenba. Kúria mala pri výstavbe v roku 1821 nápis:
VIGILANTIA
JURIUM SALUS.
Hoc
Paulus Batta de Vatta, cum consorte sua Catharina Rholl de Udvarnok,
Expertis moniti, Haeredibus Masculis Documento posuere
Anno 1821

V preklade:
OSTRAŽITOSŤ
SPÁSA PRÁVA
Pavel Batta de Vatta, so svojou manželkou Katarínou Rholl de Udvarnok,
Poučení odborníkmi, mužským dedičom ako svedectvo postavili
Roku 1821

+Lit. Mocsáry, A.: c.d. I. zv. 1826, s. 199. Súpis pamiatok na Slovensku

obr. Nápisu z kúrie

S t r u č n e z k u l t ú r y a o s v e t y

O b e c n á k n i ž n i c a
Od roku 1951 knihovníkom bol Jozef Miháľ-Petik. V knižnici boli kniky slovenské a maďarské. V roku 1984 Miestna ľudová knižnica s dobrovoľným vedúcim mala 103 čitateľov a v knižnici bolo 1885 zväzkov kníh (pre porovnanie Trebeľovce 118 čitateľov, 2741 zväzkov kníh, Lipovany 46, 1264, Mučín 76, 1648, Muľka 50, 895, Pleš 32, 806, Kalonda 48, 1127, Mikušovce 46, 1387). Obecná knižnica v Rapovciach v súčasnosti má vyše 4000 zväzkov kníh, ktoré spravuje p. Agnesa Albertová.
CSEMADOK (Csehszlovákiai Magyar Dolgozók kulturális Szövetsége – Kultúrny zväz maďarských pracujúcich) bol založený v roku 1949. Čemadok usporiadal rôzne kutúrne a vzdelávacie podujatia ako: prednášky, besedy, literárne večere, divadlá a pod. Organizátormi boli Bandi Ferenc, György Hudec. Organizácia mala niekedy aj vyše 120 členov.
Matica slovenská

D o b r o v o ľ n ý h a s i č s k ý z b o r
DHZ Rapovce bol schválený Krajinským úradom v Bratislave pod číslom 88.023/8/1934 zo dňa 30. apríla 1934 (pre porovnanie Mikušovce 24. 11. 1923!, Pleš 30. 4. 1934, Mučín 30. 4. 1934, Kalonda 30. 4. 1934, Trebeľovce 11. 9. 1934). Medzi najstarších hasičov patrili: 1. veliteľ Kis Petik Ján, Ocsovai Vojtech, Keszi Jozef, Keszi Imrich, Mišánik Zoltán, Miklóš Koloman, Miklóš Ján, Laco Dezider, Varga Jozef, Petik Koloman, Petik Eugen, Ágošton Vojtech st., Árvai Juraj, Lukáč Ján (2. veliteľ), Felső Tibor (3. veliteľ), Baláž Tibor, Makovínyi Jozef, Telek Ernest, Felső Vojtech, Slávka Ján, Rusnák Dezider, Mihály Július, Drugda Vojtech, Megyeri Štefan, Malata Ladislav st., Kováč Vojtech, Rácz Dezider, Ocsovai Július, Rácz Július, Mihály Barnabáš, Kis Petik Barnabáš, Ocsovai Štefan, Mihály Imrich ml., Gaál Jozef, Keszi Imrich ml., Orem Jozef, Hudec Tibor, Hohoľ Pavel, Nádaši Alexander, Varga Zoltán, Berky Július, Bača Tibor, Bača Štefan, Szakács Jozef, Petik Juraj, Rusznák Ladislav, Lőrincsík Juraj, Ferencz František, Lőrincsík Alexander, Ferencz Vojtech, Molnár Ondrej, Hudec Ondrej, Bukran Juraj, Ágošton Béla ml.

Po oslobodení veliteľom požiarnikov bol Zoltán Mišánik, z ďalších funkcionárov napr. Ján Očovai, Július Lorinsdík, Jozef Molnár, strojník Juraj Bukran. V roku 1974 ZPO mal 28 členov, predsedom bol Béla Ágošton. V súčasnosti: Ágoštonová Miroslava, Ágošton Peter, Anderová Eva, Árvaiová Eva, Árvai Arpád, Árvai Miroslav, Árvai Otto, Árvai Tibor, Árvai Tomáš, Bozóová Angelika, Drahovský Ladislav, Mgr. Eibnerová Henrieta, Ferencz Peter, Gaál Jozef, Gaál Peter, Greňo Peter, Jakabová Gyöngyi, Kesziová Jolka, Lakatošová Katarína, Lakatoš Ladislav, Mahútová Erika, Megyeriová Andrea, Megyeri Gabriel, Mihály Márti, Mihály Attila, Ocsovayová Margita, Ocsovayová Terézia, Ocsovay Imrich, Ocsovay Tomáš, Oravec Tibor, Pačmár Jozef, Palčová Ľubica, Palčo Barnabáš, Plačo Barnabáš ml., Palčo Ľubomír, Petráš Ladislav, Sanisló Ronald, Segečová Iveta, Segeč Ján, Segeč Mário, Stieranka Marcel, Šűli Anton, Tóth Tomáš, Tőžérová Viera, Tőžér Zoltán, Tőžér Marian, Varga Peter, Voľný Tomáš.

Š p o r t – futbal sa hral sporadicky na lúkach už počas prvej ČSR. Futbalisti z Rapoviec hrali za okolité dediny napr. FK Mučín (20.5.1934, predseda Pavel Gyurák), FK Trebeľovce (7.11.1934, Štefan Mag), TJ mládeže Panické Dravce ( 3.7. 1935, Ján Rabo), Sokol Mučín (1938, Vojtech Schneider), Skautský športový klub Kalonda (1938, Barnabás Nagy a Ján Tórh). Organizovaný šport v Rapovciach nachádzame po oslobodení v Sokole, kde sa okrem futbalu sporadicky hral aj volejbal a stolný tenis. Futbalové ihrisko sa vybudovalo na návrh Vojtecha Uhrína od 14. 8. 1953. V roku 1956 v okresnej futbalovej súťaži B hrali: Mučín, Pleš, Panické Dravce, Kalonda, Lipovany, R a p o v c e, Trebeľovce, a Veliká nad Ipľom (takéto bolo aj umiestnenie v tabuľke). V roku 1974 Sokol Rapovce mal 90 členov, predsedom bol Jozef Maláta, oddiely – futbalový a stolnotenisový. Z bývalých hráčov treba spomenúť: Štefan Ocsovai, Gáal Július, Štefan Orosz, Berki Július,Vojtech Kováč, Drahovký Rudolf, Alexader Lőrinčík, Ján Iždinský, Štefan Bača, Németh Július, Ferencz Barnabáš.
ŠK Rapovce 1995 predseda Jozef Máňa.
V súčastnosti hrá ŠK Rapovce v II. Triede dospelích s mužstvami: Boľkovce, Santrio Láza, Lipovany, Málinec, Š. Bukovinka, Halič, Rapovce, S. Halič, Kokava nad Rimavicou, Kotmanová, Fiľ. Kováče, Uhorské. Z hráčov spomenieme: Tomáš Voľný, Fízeľ Robert, Ondrej Hriň, Roman Majoroš, Peter Petik, Miloš Ivák, Rudolf Kamenský, Igor Baran, Roland Novák, Michal Stieranka, Miroslav Krupa, Maroš Karát.

Z tradícií športu treba uviesť z Rapoviec aj v z p r i e r a n i e a k u l t u r i s t i k u. Už v rokoch 1971 až 1974 pracoval v obci oddiel vzpieračov pri TJ Rapovce pod vedením Ivana Eibnera. Ako vzpierači vynikli napr. Ján Fulajtár, Juraj Ocsko, Július Horváth, Milan Kajba – reprezentant ČSSR, Peter Ocsovai, Jozef Horváth, Karol Berky, Juraj Bukran, Július Botoš. Vzpierači vzpierali SNL. V súčastnosti je vybudovaná posilovňa v športovom areáli.

Stručne z e t n o g r a f i e Rapoviec a okolia.

N á r e č i a – maďarské je to plavecké (Palóc). Medzi tzv. polovecké (Palóc) dediny patria aj Rapovce, Pleš a Mikušovce. Podľa Scherera (1943) z Rodu Huba kmeňový náčelník Szemere mal päť synov: Kalanda, Tamás, Perse, Moks a Rapp. Po ktorých vznikli pomenovania usadlostí: Kalonda, Tomášovce, Prša, Mikušovce a Rapovce (+Lit. Scherer, L.: Losonc városrovid története. Losonc 1943, s.4). Slovenské nárečie hovorí Novohradským – Ipeľským nárečím, kým prisťahovalci z okolia Hriňovej a lazov detvianskym nárečím.
S t a v b y a b ý v a n i e – prírodné podmienky blízkeho okolia poskytovali obyvateľom obcí mikroregiónu potrebný stavebný materiál ako piesok, štrk, kameň a drevo. Domy boli spočiatku drevené, z hliny, váľkov, kameňov až neskôr z pálených tehál. Podlaha izby bola z dosák, v pitvore a komore bola len ílová mazanina. V kuchyni bol murovaný sporák. Gazdostvo pozostávalo z domu, hospodárskeho dvora so staveniskami (pajtou) a záhradou. Studne boli váhadlové.
Ľ u d o v é j e d l á a p i j a t i k a – pozostávala z domácich produktov dopestovaných na poliach a v záhradách. Raňajky, krajec chleba, slanina a klobása. Obed, polievky (kyslé, sladké, zemiakové). Večera, zemiaky a kyslé mlieko. Vo sviatky bola hydina, piekli sa koláče. Pilo sa víno, pálenka (slivovica, terkelica), ale aj pivo a medovina. Zbierali sa liečivé rastliny, z ktorých sa robili čaje. Príbory spočiatku boli drevené, taniere a riad z vypálenej hliny až od konca 19. storoča smaltovaný riad.
Ľ u d o v ý o d e v - mužský, nosili košeľu z ľanu, konope, alebo bavlneného materiálu, široké nohavice – gate. Bol to vlastne pracovný odev. Čierne obleky nosili len v nedeľu, cez sviatky, svadby a pohreby. Rapovce podľa Borovszkého (1911) patrili medzi obce, kde typickými boli topánky, čižmy nosili len najbohatší gazdovia. Cigáni – Rómovia chodili bosí. Na hlave mali čiapky, vo sviatky klobúky. Ženské oblečenie bolo pestrejšie, košeľa sa skladala z dvoch častí a to z vrchnej (féling) a spodnej (pendő) s ažúrovou výšivkou. Nazberaná sukňa a vyšívaný živôtik (prevládali farby biela, zelená, červená, čierna). Neskôr ženy nosili šaty z modrotlače a šatky. Staré ženy a vdovy chodili v čiernom oblečení. V zime sa nosili tzv. ovčie bundy a kapce.
Ľ u d o v é z v y k y – pri narodení dieťaťa bývalo zvykom usporiadať hostinu. Ženích pri pytačke daroval neveste perníkové srdce. Nevesta zvyčajne obdarúvala ženícha košeľou. Veci nevesty sa slávnostne prevážali na koči do nového domu a ženích musel platiť na ceste „výkupné“. Na svadbách a zábavách hrala cigánska hudba, spievali sa ľudové piesne a tancoval sa čardáš. Pri úmrtí zvonili, bolo zvykom zastaviť hodiny, zakryť zrkadlo, chodiť bez pokrývky hlavy až do pohrebu, ktorý sa zvyčajne končil karom. Medzi najväčšie sviatky patrili Veľká noc, stavanie májových stromov a Vianoce. Ľudové zvyklosti, výrobky sú dokumentované v „Palóc múzeum“ v Balassagyarmate, a čiastočne v Novohradskom múzeu v Lučenci a v Mestskom múzeu vo Fiľakove (drevené výrobky, keramika, pracovné náradie a náčinie). O tom, že v polovici 18. storočia prevládalo ešte „cirkevné“ tmárstvo svedčia tzv. bosorácke procesy (s bosorkami, vlkodlakmi) aj v Novohrade. Takto stíhali a mučili nevinných ľudí napr. v roku 1754 Mártona Kovácsa z Rapoviec, či Eržiku Hankovú z obce Bulhary v r. 1754.
Ako prezývali Rapovčanov: - Žartovne sa posmievajú Rapovčanom: „Kto vraj im nadrobil do mesiačika?“ – Kde by sa nestarali o posmech? A chybu urobili Rapovčania. Ako ľudia boli pracovití a dobrí gazdovia nezvykli pri večeri svietiť v domácnostiach, najmä za jasných večerov mesačných. Raz jedna rodina vrátila sa z práce domov veľmi neskoro, svietil mesiačik, dobre sa im pracovalo a práca musela byť skončená. Ustatí doma zasadli za stôl, odkrojili chlieb a večerali. Boli navyknutí večerať kyslé mlieko zo spoločnej misy na stole a zajedať chlebom. Mesiačik predieral sa cez kvety v obloku a osvetľoval stôl. Jeho svetlo tvorilo veľký kruh, ako skutočnú misu. Ľudia súc navyknutí pokrájaný chlieb hádzať do spoločnej misy, jeden za druhým drobili chlieb do – jasného kruhu na stole. Nazdali sa, že je to misa s mliekom. Preľakli sa, keď zbadali svoj omyl. Táto nehoda nezostala tajomstvom, ale rozniesla sa po celom okoli a dnes každý Rapovčan sa veľmi zlostí, keď sa ho dakto opýta, ako to bolo s mesiačikom a kto im doň nadrobil. Zvedavý sa ale dva razy nesmie pýtať, dostal by presvedčivú odpoveď bez slov...
+Lit.: Polívka, V.: Lučenec a kraj novohradský. B. Bystrica – Lučenec 1928, s. 137-38.

Obr. Ľudová architektúra v Kalonde

Stručne o C i g á n o c h – R ó m o c h z Rapoviec a okolia.
Cigáni – Rómovia (Rom = človek) ich pravlasťou bola India. V našom regióne sa trvale usadili až začiatkom 18. storočia. Prvý súpis v Novohrade sa uskotočnil v roku 1725 o 15 rodinách (20 mužov, 17 žien, detí 40, z toho 23 chlapcov a 13 dievčat, spolu 77). Jedna rodina sa usadila v Rapovciach (rod. Berky), v Panických Dravciach a dve rodiny v Pleši. Lučenský vajda r. 1738 žiadal slobodné putovanie pozdĺž Ipľa pre skupinu Cigánov bývajúcich v 17 stanoch. Hlavným vajdom v roku 1750 bol Juraj Berki. Podľa súpisu Cigánov – Rómov v r. 1766/67 bývali uť v Kalonde, Trebeľovciach, Pleši, Panických Dravciach a v Rapovciach – konkrétne Josephus a Michael Berki (Berky). V roku 1775 (v zátvorke počet rodín a príslušníkov): Rapovce ( 1 rodina s 8 členmi), Kalonda (1, 3), Muľka (1, 2), Mučín (2, 4), Pleš (1, 3). V roku 1777 v Rapovciach žili 2 rodiny – 3 muži, 2 ženy, 3 chlapci, 2 dievčatá, spolu 10!. Zaoberali sa kováčstvom, remeslami, muzikou, kupectvom koní, ženy aj veštením a krádežou.
Podľa súpisu z roku 1844 žilo v Rapovciach 10, v Kalonde 8 rodín, z nich bolo 10 kováčov v Rapovciach a 8 v Kalonde. Mali vytvorenú osobitnú „osadu“ na konci dediny. Kočovní Cigáni (oláskí) bývali ešte pod stanmi, alebo putovali na vozoch, obliekali sa pestrejšie. Usadlí Rómovia (rumungri) sa obliekali jednoducho, pracovali ako kováči, muzikanti, ale aj v poľnohospodárstve. V Rapovciach hovoria rómskym jazykom – nárečie Karpatské (slovenské), dunajské (maďarské). Niektorí už nevedia rómsky. Majú bohatý folklór (piesne, tance, rozprávky). V roku 1970 v Rapovciach spísali 261 Rómov.
V súčanosti sa k rómskej národnosti hlási len 59 osôb, ostatní sú Slováci a Maďari. Medzi najfrekventovanejšie rodové mená partili: Berki, Berky, Rácz, Botoš.
+Lit. Drenko, J.: Rómski – Cigánski hudobníci z Lučenca a okolia. Lučenec 1997, s. 7,10.

S t r u č n e o Ž i d o c h – izraeliti, etnická skupina, ktorá odovdzuje svoj pôvod od starovekého židovského národa. Ich jazykom je hebrejčina – jeden zo semitohamitských jazykov, písmeno je vlastne symbol, číta sa sprava do ľava. Prví Židia v regióne sa usadili v roku 1723 v Lučenci. Prvý súpis je z roku 1725 – 19 hláv rodín. Podľa súpisu z r. 1785 ešte v Rapovciach a okolí nežili. Tu sa usadili po roku 1840. V Rapovciach to boli dve rodiny (krčmár, obchodník – kramár). Aladár Wohl, ktorý tu mal pozemky a koncom 19. storočia obvodným lekárom bol Dr. Ignác Kún. Židia z Rapoviec a okolia sú vední v židovských matrikách Lučenca (od r. 1851) hlavne v II. zv. 1876 -1885 a III. zv. 1886 – 1928) – matriky sú uložené v NML – Novohradský župný archív Salfótarján. Rodové mená z Rapoviec Wohl, Bauman, Kún.
Podľa súpisu z r. 1843/44 uvedieme mená a počet členov: Dravce (Hoffman, 6), Kalonda (David Klein, 6), Mučín (Philippus Steiner, 2), Trebeľovce (Joseph Grozemberger, Jakobus Reichman).
+Lit.: Drenko, J.: Z histórie židovstva v Lučenci. Lučenec 1993, s. 8.
Niektorí Židia boli transportovaní cez II. svetovú vojnu do pracovných a koncentračných táborov, kde boli umučení. V súčasnosti sa k židovstvu nikto nehlási.

I n é n á r o d n o s t i – prvý súpis obyvateľstva z r. 1785 v Rapovciach uvádza 16 cudzincov. Súpis z r. 1919 okrem maďarskej a česko-slovenskej národnosti z Rapoviec uvádza z iných národností 64, v roku 1940 až 107 ľudí. Boli to Nemci, Rumuni, Česi, Poliaci, Rusi a i. Podľa vierovyznania to boli: rím. kat., ev. a. v., ev. ref., grécki kat., baptisti a i.

Obr. Mapa okresu Lučenec

IV. KAPITOLA

RAPOVCE A OKOLIE

T r e b e ľ o v c e – paleolitické nálezisko (staršia doba kamenná) – gawettská kultúra. Sídlisko pilínskej kultúry. Prvá písomná zmienka z r. 1246 Trebelid, 1423 Trebeded al. Mulyad, 1808 trebelowce, 1948 Trebeľovce, maď. Terbeléd. Obec patrila Fiľakovskému panstvu, v 15.-16. storočí panstvu Divín, potom rôznym zemepánom. V 17. storočí sa obec delila na Horné a Dolné Trebeľovce. V roku 1928 mala v 39 domoch 350 obyvateľov, zaoberali sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ale aj remeslami. V chotári sa vyskytujú minerály bazaltov – augit, olivín. Kostol sv. Alžbety vdovy rím. kat. neogotický (1896), zvon z r. 1502 donesený r. 1925 z Rapoviec. Bol tu kaštiel Aladára Wohla sa parkom. Etymologický názov Trebeľoviec pochádza zo slova „terbiti“ = klčovať les – čistina.
Miestne časti (pôvodne samostatné obce). Bába – 1246 Baba, 1416 Baba a n. Zenthelebeth (sv. Alžbeta) – etymologicky zo slovan. Baba. Lázy (Lazi) – 1435 Laaz, etym., zo slovanského pôvodu „lazy“ – čistina, rúbanisko, kopanice. V 15.-16. storočí samostatná obec, zničená zač. 17. storočia, obnovená okolo r. 1670 ako osada. V r. 1928 mala 11 domov a 79 obyv. Bol tu Benického veľkostatok so žrebčínom, kúria s parkom. Je tu božia muka a kríž. Rodáci – Árpds Benyiczky (1849-1918) dozorca ev. a. v. cirkvi. Hermína Benická, vyd. Verešová (1815-1895) priekopníčka ženského vzdelávania v Uhorsku. V súčasnosti Trebeľovce – láza.
Muľka – 1423 alebo Mulyad, obec vo vojnových obdobiach spustla, v 18. stor. obnovená ako osada Mulyadka. Etymologický výklad je nejasný od muľa, mulice? Kostol Božského srdca Ježišovho, rím. kat. neoklas. (1894). Obec mala obecnú pečať so znakom – veniec pšeničných klasov s kruhopisom KIS MULYADKA KÖZSÉG PECSÉTJE.
Obecný znak Terbeľoviec: historický tvoria nad troma prekríženými klasmi sprevádzajúcimi po bokoch slzičkami, sklonené privrátené radlice – lemeš a čerieslo, kruhopis: SIGILLUM PAGI TERBELEDIENSIS 1772.
Trebeľovce (údaje z 26. 5. 2001) počet obyvateľov 978 (muži 480, ženy 498), ekon. akt. 431 (muži 218, ženy 213). Národnosti: slov. 694, maď. 247, rómska 27, česká 3. Vierovyznanie: rím. kat. 888, ev. a. v. 32, gréc. kat. 2, ref. kresť. 1, Jehovisti 5, kresť. zbory 1, nezistené 7, bez vyznania 42. Strarostom obce je Štefan Šulek.
+Lit.: Drenko, J.: Trebeľovce – Terbeléd. Trebeľovce 1996.
Nagy – Telekiné: Terbeléd földrajzi nevei. Nitra 1964.

P l e š – mohylový násyp asi z mladšej doby bronzovej. 1246 –Pelys, 1319 – Pilis, 1927 – Pleš, maď. Pilís, Fülekpilís. Patrila rodu Záhorovcov, od r. 1319 Szécsényivcov, 1554-93 okupovaná Turkami. V r. 1828 mala 64 domov a 578 obyv., zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom oviec. Etymologický názov od nezalesneného lysého kopca, alebo od rodu Pilíšovcov. Kostol ev. Petra a Pavla apoštola rím. kat. klas. (1829) postavený na starších základoch. Obecný znak – pečatný obraz tvorí text Pilis ovenčený klasmi. Z rodákov Ján Greguš (16. 5. 1793 Pleš – 5. 10. 1853) prekladateľ, pedagóg. Údaje z roku 2001: starostka obce Dorota Molnárová. Pleš – počet obyv. 224 (muži 108, ženy 116), ekon. akt. 113 (muži 62, ženy 51), počet domov 94. Národnosti: slov. 106, maď. 115, česká 1. Vierovyznaie: rím. kat. 220, ev. a. v. 2, grék. kat. 1.
+Lit.: Drenko, J.: Pleš – Pilis 1246-1996. Pleš 1996.

Obr. Erb obce Pleš

Obr. II. MŠ Trebeľovce

Obr. Interiér KD Trebeľovce

Obr. Ipeľ na Láze

L i p o v a n y – pôvodne Romháň – nálezy z doby bronzovej – eneolitické sídlisko, črepy zdobené jamkami, kolkami. Úštepy, hlinený praslen a kostenné šidlo, našli sa aj opracované gotické články zo zaniknutej sekrálnej stavby. (Drenko st. 1971).
Telka – sídlisko, nálezy črepy z hrncov, keramika 10. -13. stor. (prieskum O. Oždáni, P. Žebrák 1981). Prvá písomná zmienka 1238 Ruhman, 1335 Rohman, 1478 Kisrohman a Felsőrohman (pôvodne to boli dve obce Veľký a Malý Romháň), 1554 Egyházas Romhány (Cirkevná Romháň), 1828 Kis a Nagy Romhány, 1919 Romháň, 1952 Lipovany. Obec pôvodne patrila Ilsvaiovcom a i. zemepánom. Turci obce zničili zač. 17. stor., obnovené zač. 18. stor. ako osady obce Pleš, ktoré mali r. 1828 15 domov a 112 obyvateľov. Obec Lipovany vznikla r. 1952 odčlenením osady Romháň od obce Pleš. Kostol Sedembolestnej Panny Márie 1965 – 1970. Je tu náučná geologická lokalita Lipovianske pieskovce – chránené územie – odkryté pieskovce posledného subtropického mora, výskyt minerálov – glaukanitov limonit, psilomelán, odrytý, skamenenlý strom, skameneliny (lastúrniky, ulitníky), ťažilo sa tu hnedé uhlie. Etymologický výklad Romháň, nemecký pôvod Rohmann, Lipovany od stromu lipa. Lupovany: počet obyv. 296 (muži 142, ženy 154), ekon. akt. 123 (muži 68, ženy 55), počet domov 114. Národnosti: slov. 293, česká 3. Vyznanie: rím. kat. 277, ev. a. v. 11, gréc. kat. 1, bez vyznania 7. Starostom obce je Marian Fajčík.
+Lit.: Slawek, Z. – Moravčíková, M.: Pamätnica dediny Lipovany. Lipovany 2000.

M u č í n – nálezy schránok morských živočíchov. Prvá písomná zmienka 1246 Mwsznik, 1275 Muchun, 1448 Mochi, 1864 Mutsin, maď. Mucsiny, 1920 Mučíň, 1927 Mučín. Od 13. -16. stor. poddanská obec Foľakovského panstva, po tureckej okupácii 1554 – 1593 zničený, obnovený len v 18. stor. ako osada. V r. 1928 žilo tu v 34 domoch 219 obyv. zaoberali sa poľnohospodárstvom. Kúria klas. Z 1 polovice 19. storočia. Kostol Narodenia Panny Márie rím. kat. (1966). Ľudová etymológia názov odvodzuje od toho, „že tu mučili na veľkom drevenom kolese ľudí“. Obecný znak – historický tvorí 4 klasmi ovenčený obrátený lemeš, kruhopis HELYSEG – MUTSIN- PECSÉTJE 1854. Súčasný znak v modrom štíte strieborný, hrotom nahor postavený lemeš sprevádzaný po bokoch 2 zlatými klasmi a dolu prekríženými steblami. Z osobností tu žil František Repeczký (29. 9. 1801) stoličný hodnostár, revolucionár. Údaje z roku 2001: Mučín, počet obyvateľov 688 (muži 334, ženy 354), ekon. akt. 322 (muži 182, ženy 140), počet domov 216. Národnosti: slov. 458, maď. 202, rómska 23, česká 3, ukrajinská 1. Vyznanie: rím. kat. 596, ev. a. v. 27, gréc. kat. 3, pravosláv. 1, Jehovisti 4, Židia 4, nezistené 23, bez vyznania 30. Starostom obce je Vladimír Kumštár.
+Lit.: Adamová, M.: Mučín – Mucsiny 1246 -1996. Mučín 1996.

K a l o n d a – neolitické sídlisko (mladšia doba kamenná) – nálezy silexy. Zaniknutý stredoveký kostol. Názvy: 1238 Kalanda, 1496 Egyházaskalonda (Cirkevná Kalonda). Do roku 1554 poddanské obce Kalondov, Zechenovcov, v 14. -16. stor. sa rozčlenila na 2 obce, ktoré splynuli po tureckej okupácii. V r. 1828 mala obec 46 domov a 481 obyv., zaoberali sa poľnohospodárstvom a remeslami. Starý zaniknutý kostol - epitaf Juraja z Kalondy z r. 1504. Etymológia je rôzna, od kmeňového náčelníka Szemereho z rodu Huba – Kalonda (osobné meno), od keltského slova Kalanda, od slovanského koleda. Kostol sv. Imricha vyznávača rím. kat. (1949). Hist. pečať obce – pečatný obraz na pažiti obrátené radlice – čerieslo a lemeš sprevádzané z oboch strán klasmi kruhopis SIGILLUM KALODIENSE 1775. V obci je pamätná izba. Kalonda (údaje z 26. 5. 2001): obyv. 239 (muži 121, ženy 118), ekonomicky aktívne osoby 109 (muži 64, ženy 45), počet domov 94. Obyvatelia podľa národnosti: slov. 74, maď. 152, česká 1, rómska 0. Vierovyznanie: rím. kat. 194, ev. a. v. 13, gréc. kat. 1, ev. metod. 1, iné 1, nezistené 16, bez vyznania 13. Starostom obce je Jozef Gyénes.

P a n i c k é D r a v c e – mladopaleolitické nálezisko. Sídlisko z doby bronzovej, nález kadluby na odlievanie ihlí, pohrebisko (7 hrobov). Typické keramické tvary pilínskej kultúry zo žiarového pohrebiska. Nálezy črepov nádob dobre vypálených aj z 11. – 12. storočia. (Prieskum V. Furmánek, A. Točík 1984.) O zemiach Draviec je zmienka z r. 1246, 1488 Darócz, listina z r. 1573 Panidaróc. Obec vznikla asi už v 13. storočí, patrila rôznym zemepánom (Daróczyovcom, Madáchovcom a i.). Za vojen bola zničená, obnovená okolo r. 1680 ako osada. V r. 1828 mala 706 obyvateľov a 77 domov, zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Etymológia názvu od panských dravcov - kráľovských sokoliarov. Obecný znak - odvrátené radlice čerieslo a lemeš, medzi nimi je klas prevýšený zemským jablkom, nad ktorým sú písmená F. P. D. (Falu Panyi Darócz) z roku 1789, mladší znak je jednoduchší z r. 1814. Kostol Najsvätejšej Trojice rím. kat. (1910) na st. základoch. Farnosť patrila ku matkocirkvi Veliká nad Ipľom. Patrí sem Margóčyiva osada (prevažne Baptisti). Panické Dravce: obyv. 729 (muži 351, ženy 378), ekon. akt. 343 (muži 186, ženy 157), počet domov 252. Národnosti: slov. 380, maď. 336, rómska 6, česká 4. Vierovyznanie: prevažne rím. kat. Starostom obce je František Kováč.
+Lit.: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava 1977, s. 368.

M i k u š o v c e - archeologické nálezy z doby bronzovej, zmienka o zemiach je z r. 1297 Ponch de Mykus, 1311 Mixi, listina z r. 1335 uvádza Mixen, 1362 Myksy. Od 14. stor. patrila Haličskému panstvu, zemepánmi bol Forgáchovci. V r. 1709 - 1711 obec zničená morom. V r. 1786 mala názov Miklussovce. V r. 1826 Miksi mala 41 domov, 321 obyv., zaoberali sa poľnohospodárstvom. V r. 1873 cholera, 1874 bol tu ničivý požiar. Od r. 1909 tu pracoval parný mlyn. Kostol Ružencovej Panny Márie rím. kat. (1896) na st. základoch. V r. 1966 obec pripojená k Lučencu, osamostatnila sa v r. 1992. Etymológia názvu - od osobného mena Mykus (Mikuš - Mikuláš - Miklós). Obecný znak tvorí položený a obrátený lemeš prevýšený troma klasmi. Kruhopis POSESIO MIKSI. Mikušovce: obyv. 270 (muži 129, ženy 141), ekon. akt. 118 (muži 64, ženy 45), počet domov 100. Národnosti: slov. 270, maď. 191, rómska 72, česká 2. Vierovyznanie: rím. kat. 190, ev. a. v. 31, ref. kresť. 1, Jehovisti 6, Bratská jednota baptistov 19, nezistené 5, bez vyznania 18. Starostom obce je Zoltán Miklóš.
+Lit.: Drenko, J.: Kapitoly z dejín Lučenca. Lučenec 1997, s. 8-9.

Z á v e r o m

Najstaršie archeologické nálezy z okolia Rapoviec sú z doby kamennej a bronzovej. Prvá písomná zmienka o obci Rapovce je z roku 1299 Rop a listina z r. 1312 Rop.
V štyroch kapitolách sme načrtli:
- V prvej prírodné pomery (geomorfológiu, flóru, faunu a ochranu prírody). V okolí sa vyskytujú aj paleontologické nálezy (morských živočíchov i skameneliny stromov).
- Druhá kapitola sa zaoberá históriou a hospodárstvom Rapoviec. Obec patrila vaicerým zemepánom, hlavne Batthovcom a posledne Coburgovcom. Dedina bola zničená Turkami v roku 1595, obnovená v 17. storočí. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami a baníctvom. V súčasnosti pracujú v agroduržstve a výrobni prefabrikátov. K obci patria aj časti Demečer a Széles.
- Tretia kapitola stručnej pojednáva o kultúre, dejiny rím. kat. cirkvi, kostol, farnosť, školstvo, osobnosti, osveta a etnografia.
- Posledná štvrtá kapitola heslovite oboznamuje čitateľov s okolím Rapoviec, s obcami mikroregiónu Trebeľovce (časti Bába, Láza, Muľka), Pleš, Lipovany, Mučín, Kalonda, Panické Dravce a Mučín.
Pramene a základná literatúra je pramo v texte.
Ak ste sa dočítali až na toto miesto, tak Vám ďakujeme. Ak ste spokojný povedzte to aj iným. Ak nie povedzte to nám, aby sme mohli odstrániť nedostatky, ktoré ste objavili a doplniť ďalšie údaje zo života obce. Vopred ďakujeme (redakcia).
-
- P o ď a k o v a n i e - toto cestou ďakujeme všetkým informátrom za poskytnuté údaje, fotografie, dokumenty a pomoc pri vyhotovení monografie Rapoviec a sponzorom:
- Dr. Ivan Eibner, starosta obce Rapovce
- p. Imre Mics, rím. kat. farár v Rapovciach
- Marian Mojžiš
- Barnabáš Ferencz
- Eva Gyenešioivá

Sponzorom:
- VOPOS-TERM, s. r. o., Lučenec
- PREFATEMPO, Rapovce
- Štefan Dóža, Lučenec
- Agrodružstvo Rapovce
- JUDr. Štefan Márkuš

Ďakujeme všetkým spolupracovníkom z archívov: Bratislava, Budapest, Banská Bystrica, Salgótarján a Lučenec.

V ý b e r z l i t e r a t ú r y a p r a m e ň o v

Bel, M.: Notitia hungariae novae....IV. zv. Viedeň 1742.
Mocsáry, A.: Nemes Nógrád vármegeének histŕiai, geographiai és statistikai esmertetése.
I. zv. Pest, s. 195-200.
Borovszky, S. a kol.: Nógrád vármegye. Budapest 1911, s. 109, 147, 214, 452, 587, 593.
Polívka, V.: Lučenec a kraj novohradský. Lučenec 1928, s. 137-38.
Kol.: Vlastivený slovník obcí na Slovensku II. zv. Bratislava 1977, s. 478-79.
Kol.: Súpis pamiatok na Slovensku zv. III. Bratislava
Sloboda, J. a kol.: Vlastivedná monografia Novohradu I. Príroda. Osveta 1985.
autori Halaj, J. a Michal, P.
Alberty, J. a kol.: Vlastivedná monografia Novorhadu Dejiny 2/1. Osveta 1989.

Pozn. ďalšia literatúra je uvedená priamo v texte.
Rukopisy:
Dr. Cservenka, B.: „Výpisky z cirkevnej kroniky Rapovce“ In. Štátny archív B. Bystrica (1933)

Kol.: Obecná kronika - Köszégi krónika Rapovce - Rapp. Je vedená kronikármi:
Géza Bodon od r. 1974 (retrospektívne údaje od najstarších čias) maďarsky, s. 1-59
Katarína Magová rod. Pál, kroniku vidla v r. 1974-1982 maďarsky, s. 60-124
Emília Šerešová, rod. Cerovská, kroniku viedla v r. 1982-1987 slovensky, s. 125-206

- Fotoalbum obce Rapovce - zaznamenáva udalosti od postavenia Kultúrneho domu (1974).

A r c h í v n e d o k u m e n t y:
Nógrád Megeri Leveltár (NML-Župný archív Novohradu) Sálgotarján
Štátny archív (bývalé ŠOBA) Banská Bystrica - fond Rapovce, rím. kat. matriky 1724-1895.
Štátny archív Banská Bystrica pobočka Lučenec (býv. ŠOKA) - fond Rapovce od r. 1945
Archív MNV Rapovce

Ö s z e f o g l a l ó – Resume
I s m e r j ü k R a p p f a l u t é s k ö r n y é k é t

A monográfia négy fejezetben foglakozik Rapp falu és környékéről a losonci járasban, Besztercebányai (Banská Bystrica) kerületben, Szlovákiában (Slovenská republika).
I. Fejezet a t e r m é s z e t viszonyait vázolja. Geomorfologiai adatok. Rap a losonci katlan és Cerovói hegység határán terül. Ásványok – grafit, chalcedon, jaspis, opál és barna szén. Csapadék évente 583 mm. Vízhálózat a falu határa az Ipoly folyó mentén. Növényföldrajzi szempontból a terület a pannon flóra tartománya belül xeroterm flóravidék, vízi, mocsárrét társulat. Védett növények pld. a kardliliom családból. Élővilág (fauna) – halakban elég gazdag, kétéletűek közül pld. varangyok és levéli béka (gyíkok) zöld és fürge (kígyók, vízisiklók). Madár világa gazdag, védett pld. a gémtelep és a gólyák. Emlősők (őz, vaddisznó, stb.). A természet védelme – a Cerovói hegység védett terület.
II. Fejezet Rapp falu rövid t ö r t é n e t e é s g a z d a s á g a. Bronzkori régészeti leletek, keramika a XIII.sz.-ból. Az első írásbeli feljegyzés 1299 Ropp (Kopp), 1312, 1327 Roph a Kacsics nembeli Salgaiék nyerik csere útján. 1548-ban Bebek Ferenc a földtulajdonosa. 1554-ból való Török összeírás Rap faluból:
Rap falu, tartozik a nevezetthez,
Gonda Lukács házas, Pál fia legény, Sebős Benedek házas, Sebős Miklós legény, Bodnár Simon házas, Tomás testvére házas, Bodnár András házas, Bodnár Demjén házsa, Gecsény János házas, Petik Ferencs házas, Petik Petri házas, Gecse Gergel házas, Petik István házas, Jakab testvére legény, István testvére legény, János testvére legény, Bene Simon házas, János fia legény, Bene Imre házas, Anbrus fia legény, Otros János házas, Petri fia legény, Tód András házas, Demján testvére legény, Simon testvére legény, Gerőcs Miklós házas, Gál fia legény, Gerőcs Petri házasm, Pál testvére legény, Andó Pál házas, Máté testvére legény, Varga János házas, Varga Morján házas, Anbrus testvére legény,
Az adófizető (hane): 20, minden hane 50 (akcse) 1000 (akcse)
Az adóbevétel (haszil): 3365 (akcse)
A kapu adó 20 után, minden kapu 50 (akcse) 1000 (akcse)
Búzatized 150 kile 1500 (akcse)
Sertés adó 100 (akcse)
Kétszerestized 30 kile 150 (akcse)
Káposztatized 15 (akcse)
Méhkastized 20 (akcse)
Kendertized 15 (akcse)
Mennyasszonyi illeték 30 (akcse)
Bűntetéspénz 50 (akcse)
Derencsi Farkas malma, két kerék, illetéke 100 (akcse)
és külön gabona évi 15 (akcse)
Szénatized 20 szekér 200 (akcse)

Demecser falu, taktozik a nevezetthez,
Bodnár Simon házas, Miklós fia legény, Petri testvére legény, Gergó János házas, András fia legény, Petik Miklós házas, Miklós fia legény, Petik Anbrus házas, András fia legény,
Az adófizető (hane): 2, minden hane 50 (akcse) 100 (akcse)
Az adóbevétel (haszil): 300 (akcse)
A kapu adó 2 után, minden kapu 50 (akcse) 100 (akcse)
Búzatized 9 kile 90 (akcse)
Szénatized 4 szekér 40 (akcse)
Kétszerestized 5 kile 17 (akcse)
Kendertized 10 (akcse)
Méhkastized 17 (akcse)
Sertés adó 10 (akcse)
Mennyasszonyi illeték 15 (akcse)
Káposztatized 10 (akcse)
Bűntetéspénz 22 (akcse)

1595 – ben a törökök támadták meg a gelységet, azt felgyújtották és kirabolták és 8 öreg férfit, 18 nőt és 21 gyermeket raboltak el. A földesúr Batta Bálint volt. 1715-ben öt, 1720-ban négy Szlovák háztartást vettek fel itt az öszeírásban. Az 1770.évi úrbéri rendezés alkalmával Batta László és ifj. Batta Bálint a 19. század második felében Coburg Fülöpé volt, és Wohl Aladárnak is voltak itt birtokai. A községhez tartoznak Szeles,-és Demecser – puszták. 1918-1938 a falu Csehszlovákiához tartozik. 2001-ben a Rapp község lakossága 932 volt (férfi 458, nő 474), házak száma 221. Szlovák nemzetisség 433, Magyar 414, Cigány-Róma 59, Cseh 2, Morva 2, Ukrán1. Róm katolikus 723, ágost.ev. 39, református 7, Jehova 10, ev. ev. metod. 4, adventista 1, apostoli 7, ó katolikus 13, keresztény h. 18, nem jelezték 53, és nencs konfesió 57 lakosnál.
III. Fejezet – K u l t ú r a. Az itteni plébania 1397-ben már fenn állot. A mostani róm. kat. Szent Máté templom 1764-ben épült a II. világháborúban rommá vált., és újra épült. Római kat. Iskolája már a 17. században létezett, rövid áttekintés van vázolva az iskolaügyröl, tanítokról, és személyességekről. Védett kultúr emlékek – épitőművészeti emlékek – róm. kat. Templom (1764), plébania (1768), előtte úrilak volt, „Zöld kastély” - Batta Pál úrilaka (1821). Néprajzi jellemvonások – népi épitészet, népviselet, ételek és népszokások. Rövid vázlat a Cigányok-Romák és a Zsidók életéből.
IV. Fejezet Rapp és környéke falui. Rövid történelmi és demográfiai áttekintés a falukról Terbeléd (Trebeľovce), és részei Bába, Láza és Mulyadka. Pilís (Pleš), Romhány (1952-tól Lipovany), Mucsény (Mučín), Kalonda, Pani Daróc (Panické Dravce), Miksi (Mikušovce). 1966-1992 Losonc város része, 1992-tól külön falu.

A források és a irodalom is a szövegben fel vann tüntetve.

S U M M A R Y

L e t ´ s k n o w R a p o v c e a n d i t ´s s u r r o u n d i n g s.

The bierf monography of the community R a p o v c e, district Lučenec, region Banská Bystrica, the state Slovak Republic.

1st chapter – contains the natural conditions – geomorphological data, flora (species from the family Iris are protected), fauna (rich ornotofauna protcted, e.g. the colony of herons). Cer´s hill country is the protected area.

2nd chapter – sketches the history and economy of Rapovce. There are mentioned archeological findings from the Bronz era. The first written mention about the community from the year 1299 Rop, belonged to the families of Kačič, Salgai, Bebek, Battha and at last to the Coburgs. The Turkish census of ingabitants from the year 154 is very valuable. The etymological name is derived from the personal name Rapp. The communal seal – emblem. Rapovce belonged until 1918 to Austria – Hungary, than to Czechoslovakia and since 1993 it belongs to the Slovak Republic. Its inhabitants work in agriculture and manufacturing plant PREFA (building materials). In the year 2001 the community had 932 inhabitants and 221 houses.

3rd chapter – deals with culture – the Roman Catholic curch, the parish already known in 1397. St. Martin´s Church built on the old foundations from 1764. It was in ruins in the World War II., reconstructed, the Roman Catholic pastorate (1768), the seignorial manor-house (1831). Education has been known since the 17th century.

4th chapter – gives the basic data about surounding communities Trebeľovce (local parts Bába, Láza, Muľka), Pleš, Lipovany (originally Romháň), Mučín, Kalonda, Panické Dravce and Mikušovce.
There are introduced sources and literature directly in the text.

Translated by Mgr. Mária Drenková

Obsah:

Úvodom

I. Kapitola: Prírodné pomery (geológia, fauna, flóra a ochrana

II. Kapitola:Z histórie a hospodárstva Rapoviec

III. Kapitola: Z kutúry – cirkev, školstvo, osobnosti, kultúrne pamiatky z ľudových tradícií.

IV. Kapitola: Rapovce a okolie: Trebeľoce (Bába, Láza, Muľka), Pleš, Lipovany, Mučín, Kalonda, Panické Dravce, Mikušovce.

Záver

Obsah

Resume – maďarsky, anglicky

Názov: P o z n á v a j m e R a p o v c e a o k o l i e

Autor: PhDr. Jozef Drenko

Zodp. Redaktor: PaedDr. Ivan Eibner

Vydáva: Obecný úrad Rapovce v roku 2004